Eunice Kathleen Waymon, známa pod pseudonymom Nina Simone (21. februára 1933 – 21. apríla 2003), bola americká bluesová, R&B, folková, gospelová a jazzová speváčka, klavíristka, skladateľka a tiež aktivistka za ľudské práva a práva černochov. Narodila sa v Severnej Karolíne v rodine kazateľa. Od malička sa učila hrať na klavíri so snahou stať sa koncertnou klavíristkou. Jej ambície ale zmenilo neprijatie na prestížnu Curtisovu hudobnú školu vo Philadelphii a to napriek úspešnému prijímaciemu konkurzu, čo Nina pripísala rasovej diskriminácii na škole. Začala hrávať a spievať v malom klube vo Philadelphii, aby si zarobila na ďalšie štúdiá. Presťahovala sa do New Yorku, kde ďalej študovala na Julliard School of Music. Dostala ponuky na nahrávanie a jej podoba Gershwinovej skladby I Loves, Porgy sa stala v roku 1958 hitom v celých USA. Podobným “trhákom” sa stala napríklad v roku 1958 aj jej nahrávka skladby “My Baby Just Cares For Me” (veľmi známa a populárna aj u nás). Nahrala celkovo viac ako 40 albumov. Jej hudba, dá sa povedať, jej vlastný hudobný štýl, je výsledkom spojenia chrámovej gospelovej hudby s bluesom, popovou piesňou a klasickou hudbou (vplyv najmä J.S.Bacha). Nina Simone bola angažovaná a vplyvná aj ako aktivistka za ľudské práva a rovnoprávnosť v USA. Vo svojich vystúpeniach vždy zaraďovala a spievala skladby s týmto posolstvom. Bola dokonca za násilné a ozbrojené vydobytie si rovnoprávnosti a samostatného štátu afro-američanov v USA (!) – na rozdiel od umierneného M.L.Kinga. Istý čas žila na Barbadose, pretože ju prenasledovali problémy s procesom pre nezaplatenie daní v USA. Žila aj vo Švajčiarsku a Francúzsku, kde aj v roku 2003 zomrela na dlhotrvajúcu rakovinu prsníka. Nina Simone dostala dva vysoké čestné tituly v oblasti hudobných vied a dva dni pred smrťou jej bol udelený čestný titul Curtisovho hudobného inštitútu vo Philadelphii – t.j. toho, kde ju v mladosti odmietli prijať.

Výber skladieb a dramaturgiu albumu “Nina Simone” zostavila výborná americká jazzová speváčka Dianne Reeves (1956), obdivovateľka “veľkých dám jazzu” a tiež Niny Simone. Playlist : “Images” (N.Simone); “Four Women” (N.Simone); “See-line Woman” (G.Bass); “Be My Husband” (A:Stroud); “Come Ye” (N.Simone); “Take Me to the Water” (traditional); “I´m Going Back Home” (R.Stevenson); “Blue on Purpose” (R.Stevenson); “Wild Is the Wind” (D.Tiomkin); “Don´t Smoke in Bed” (W.Robinson); “The Other Woman” (J.M.Robinson); “I Loves You, Porgy” (G.Gershwin); “Don´t Explain” (B.Holiday); “Lilac Wine” (J.Shelton); “If I Should Lose You” (R.Rainger); “Tell Me More and More and Then Some” (B.Holiday). Vo všetkých nahrávkach spieva a na klavíri hrá Nina Simone – buď sólovo, alebo v sprievode rôznych hudobníkov rôznych formácií.

Musím sa priznať, že o Nine Simone som mal relatívne menej informácií ako o iných jazzových speváčkach. Ako isto mnohí, aj ja som mal predstavu, že z CD zaznejú skladby a štandardy vo viac-menej “zabehnutých” a teda očakávaných jazzových interpretáciách výbornej jazzovej speváčky a klavíristky. No po prvej – druhej skladbe bolo jasné, že Nina Simone svoju interpretáciu poníma inak. Je to ozaj spojenie viacerých speváckych prednesov (evanjelium, gospel, blues, pop a jazz) s klasickým klavírom. Výsledok a účinok je veľmi pôsobivý, profesionálny a komorný. Mne sa to veľmi páči – Nina Simone mi dokonale “zahrala” na strunu! Vážne výborný album!