Benjamin Francis Webster (*27.marca 1909 - †20. septembra 1973), americký jazzový tenorsaxofonista, spolu s Colemanom Hawkinsom a Lesterom Youngom je dodnes označovaný za jedného z najvplyvnejších swingových tenor saxofonistov.
Narodil sa v Kansas City, Missouri. Ešte v ranom detstve sa učil hrať na klavíri a husliach. Do základov hry na saxofóne ho uviedol Bud Johnson a zakrátko už hral v „Young Family Band“ spolu s Lesterom Youngom. A potom sa už pridal do vriaceho kotla jazzu, ktorým Kansas City vtedy určite bol. Tu sa zrodili veľké postavy a mená amerického a neskôr aj svetového jazzu. V rokoch 1930 - 1935 bol členom orchestrov Bennieho Motena, Waltera Pagea a krátko hral s Fletcher Hendersonom, Bennym Carterom, Cab Callowayom, Teddy Wilsonom. Najvýznamnejšia je jeho etapa účinkovania s big bandom Duke Ellingtona (1935 - 1943), kde spolu s altkárom Johnym Hodgesom bol hlavný sólista orchestra. Odtiaľto sa datujú slávne nahrávky skladieb „Cotton Tail“ alebo „All Too Soon“. V roku 1943 odišiel z orchestra po hádke s Dukom a v New Yourku hral a nahrával s viacerými formáciami. V roku 1948 sa nakrátko vrátil do big bandu Duke Ellingtona. V roku 1953 sa stala veľmi významnou a dlhotrvajúcou jeho spolupráca s klaviristom Oscarom Petersonom, kde hral, nahrával, spolupracoval s viacerými významnými postavami ako Ray Brown (dbass), Herb Ellis (g), Alvin Stoller (dr), Coleman Hawkins (ts), Art Tatum (p), V roku 1964 sa Ben Webster pripojil k americkým muzikantom, hrajúcimi v Európe a natrvalo sa preťahoval do Londýna, neskôr Amsterdamu a napokon do Kodane (1969). V roku 1973 dostal v Amsterdame krvácanie do mozgu a tu aj 20.septembra zomrel.
Ben Webster sa svojim charakteristickým úžasným swingujúcim prejavom, či už v rýchlych skladbách alebo v krásnym baladách, stal vzorom pre nasledujúce generácie - aj veľmi významných tenor saxofonistov. Na jeho počesť bola v Dánsku založená jazzová Nadácia Bena Webstera a tiež Cena Bena Webstera určená pre mladých vynikajúcich hudobníkov.
Vynikajúci a významný americký tenor saxofonista James Carter (*3.1.1969), zostavil CD „Ben Webster“ zo slávnych nahrávok Ben Webstera – z rôznych období a s rôznymi orchestrami a s rôznymi slávnymi spoluhráčmi (Oscar Peterson, Herb Ellis, Ray Brown, Barney Kessel, Dinah Washington, Gerry Mulligan, Roy Eldridge, Jo Jones, a mnohí ďalší...). Skladby: „Boogie Woogie“ (Ben Webster); „Cotton Tail“ (Duke Ellington); „There Is No Greater Love“ (Isham Jones); „Tenderly“ (W.Gross); „Trouble In Mind“ (R.Jones); „Don´t Mention My Name“ (E.Cooper); „Early Autumn“ (R.Burns); „Sunday“ (Ch. Conn); „Time After Time“ (Jule Styne); „I´ll Be Back“ (J.Ricks); „Ill Wind“ (Harold Arlen); „Chelsea Bridge“ (B.Strayhorn); „Young Bean“ (Ben Webster); „Who?“ (Jerome Kern).
Vôbec sa netajím svojou „slabosťou“ pre swingový a swingujúci prejav akéhokoľvek jazzového nástroja z akéhokoľvek obdobia. Kedysi, keď Igor Čelko mal ako prvý v kapele kvalitný gramofón značky Dual, počúvali sme takmer nonstop (keď sme práve nehrali v curyšskom Casa Bare) množstvo slávnych mien. No a Ben Webster je jedným z tých, ktorý sa mi vryl do pamäti a do srdca svojim aj drsným, ale v baladách neuveriteľným krásnym „huhňavým“ tenorom. Toto CD vyvoláva presne tieto pocity. No ale nejde o sentiment, ale o kvalitný CD profil skutočne profilového a výnimočného jazzového muzikanta!
Keep Swingin´ !
