Diváci si mohli počas piateho festivalového večera vychutnať jednu z najväčších hviezd festivalu!
47- ročný Victor Bailey je legenda, ktorá na vlastnej koži zažila zrod fusion music a určite je neodmysliteľnou súčasťou svetovej histórie jazzu. Do pomerne malého, ale útulného brnianskeho klubu Semilasso, sa Victor Bailey so skupinou dostavil s časovým sklzom asi pol hodinu, ale o to bola väčšia radosť fanúšikov.
V zaujímavom zložení, Victor Bailey – basgitara a spev, Casey Benjamin – altsaxofón a spev, Peter Horvath – klávesy a hlavný hosť - bubenícka hviezda Lenny White, dostáva fusion naozaj neobyčajný rozmer. Bubeník Lenny White, ktorý je o pol generácie starší ako Victor Bailey, si takisto dobre pamätá na prelom 60-tych a 70-tych rokov, kedy začínala éra fusion.
Práve títo dvaja páni sa dali dokopy na tohtoročné turné a myslím si, že ich hudobný mix je naozaj autentický. Hneď od začiatku koncertu dýchala sála obrovskou energiou, ktorú vyrábala dravá rytmika Lenny Whitea a Victor Baileyho. Presvedčivé dupľovanie melodických línií spevom Baileyho a saxofonistu Casey Benjamina dostalo publikum do tej správnej nálady. Každou ďalšou skladbou stúpalo napätie a s ním aj sila decibelov, ktorá patrí k tomuto štýlu.
Pri pohľade na Victor Baileyho a jeho typickú štvorstrunovú Fender Jazz Bass je jasné, že sa tento famózny basgitarista cíti na pódiu tak, ako by sa narodil s basgitarou v ruke. Či už je to jazz, swing, funk alebo blues, na všetko má svoj recept. Výsledný zvuk obohacuje všetkými možnými technikami, pričom sa rád hrá s farbou. Lenny White tiež veľmi rád používa svojské techniky a pritom je úplne presný, uvoľnený. Na dokonalej pulzácií basgitary dokáže odovzdať publiku nezabudnuteľný zážitok zo svojich sólových pasáží, v ktorých si robí s rytmom to, čo sa mu práve zapáči.
Okrem skladieb komponovaných Victor zahrala táto formácia aj skladby z pera bubeníka Lennyho Whitea, napr. skladbu Dedication, ktorú Lenny venoval svojej žene. Romantický dojem z tejto skladby však podľa môjho vkusu vyslovene kazil Casey Benjamin, ktorý spieval s vocoder efektom, podobne ako v skladbe Big Pocket od Victora. Aj v iných skladbách použili hudobníci efekty – najmä potom, ako si diváci vytlieskali prídavok Funk In Three, v ktorom zašiel Victor Bailey do extrému, keď nasimuloval zvuk rockovej gitary. Avšak na druhej strane, pri fusion štýle si nemôžeme odmyslieť elektronické efekty, ktoré ak sú v tých správnych rukách, môžu urobiť štýl fusion naozaj dokonalým.