Trubkár a hráč na krídlovku Paolo Fresu zložil hudbu k talianskej filmovej dráme „7/8“ a táto vyšla aj na samostatnom sountracku s pätnástkou skladieb a artworkom Maura Mininela. Interesantná idea podfarbiť neradostné vojnové obrázky so strieľajúcimi fašistami jazzovou hudbou nie je jediným pozitívom Fresovho umeleckého počinu. V domnelo ilustratívnom muzicírovaní sa totiž skrýva kopa dobrej hudby so solídnymi hráčskymi výkonmi a autentickou atmosférou (napr. zvukový morphing zo šelakového lo-fi do highendovo zaznamenanej dobovky s názvom When Dad Is Coming). Fresu trúbi zádumčivo a subtílne, pohráva sa s dlhými tónmi, ktoré rôzne farbí, ohýba a dotvára mierou prepúšťaného dychu. Saxofonista Tino Tracanna pristúpil na jeho hru a klavirista Roberto Cipelli takisto. Ich sóla sú zdržanlivé, nie však unilé, ani sterilné. Pekne strihnutá unisonovo – intervalová téma v So! alebo v Cool Blues poteší bebopových staromilcov. Rytmika (Attilio Zanchi – kontrabas, Ettore Fioravanti – bicie nástroje) bezchybne swinguje a má diskrétny pulz. Gitarista falstaffovskej postavy Max Carletti so svetlým Gibsonom E 335 sa kde tu mihne skutočne len sporadicky (napr. v Sette Ottavi). Dobrý jazzový soundtrack k filmu, ktorý možno zapadne medzi Pasoliniho Saló, Polanského Pianistu či Spielbergov Schindlerov zoznam, ale hudba, ktorú k nemu napísal Paolo Fresu, sa rozhodne nestratí ani ako autonómna porcia poctivého jazzu.