Pri menách ako Pat Metheny, Keith Jarrett a mnohých ďalších, sa nosiče zaradia medzi najpredávanejšie ešte pred oficiálnym uvedením na trh. Tak to bolo aj na začiatku februára so staronovou skupinou Pat Methenyho. Pat Metheny Unity Group: Kin (←→) sa oproti predposlednej PM Unity Band líši nielen v názve skupiny. Kin je viac komponovaná, skladby sú viac teatrálne, miestami pripomína Pat Metheny Group s Lyle Mays-om, ale poznačené vývojom, posunom k experimentom a extravagancii v motívoch.

Tón Pat Methenyho je rozpoznateľný po prvých taktoch, ale neopakuje frázy z minulosti. Chris Potter sa prispôsobil kompozíciám, hrá na pol tucte dychových nástrojov. Aj basová línia Ben Williamsa je miestami podporená basovou gitarou. Multiinštrumentalista Giulio Carmassi dopĺňa ochestrálnosť skladieb na úroveň PMG. Naviac sa v pozadí objavujú zvuky z projektu Orchestrion, na šťastie nie nahlas, nie rušivo. Antonio Sanchez zostáva spoľahlivým spoluhráčom naďalej.

Ústrednými sólistami ostávajú Pat a Chris a ich temperamentné a bohaté sóla tvoria pre mňa najkrajšie časti albumu. Kým v Unity Band-e bola virtuozita hráčov silnou stránkou, v Unity Group dostáva lyrika viac priestoru a miestami sa zdá, že je emotívne silnejšia.

Vyslovovať názor o hudobníkovi, ktorý získal 20 ocenení Grammy Awards je neľahké. Napriek tomu si myslím, že Pat Metheny Unity Group: Kin (←→) je akýsi návrat do populárnych začiatkov hudobníka, ale na špirále vývoja už na výrazne vyššom stupni.

Vrelo odporúčam.