Keď sa pozerám na pôvodnú zostavu The Leaders z roku 1986: Cecil McBee, Kirk Lightsey, Lester Bowie, Arthur Blythe, Famadou Don Moye a Chico Freeman, vynára sa mi pred očami kus úctihodnej histórie jazzu druhej polovice minulého storočia, osudové vzťahy, zlomy, zápletky, úspechy, pády. Najmä však enormné množstvo skvelej muziky. Túto famóznu zostavu hviezdnych kapelníkov a skladateľov dal dohromady v roku 1986 Chico Freeman. Urobil to na podnet promotérov organizujúcich v Európe superstar band. A vyšlo to fantasticky.



Z pôvodnej zostavy dnes zostali len dvaja: Chico Freeman a Cecil McBee, ktorí sú zároveň dušami a obnoviteľmi súčasnej etapy The Leaders. Zostava sexteta je opäť výborná: Chico Freeman (tenor a sopránsaxofón), Boby Watson (altsaxofón), Eddie Henderson (trúbka), Fred Harris (klavír), Cecil McBee (kontrabas) a Billie Hart (bicie). Dá sa očakáť, že muzika bude kvalitná, skôr konzervatívna a swingujúca. Trochu sa obávam, či bude aj dosť zaujímavá. Zakladám teda CD do prehrávača, nasadzujem slúchadlá a... je to tu! Hneď úvodná hutná fráza dychovej sekcie v prvých taktoch skladby Deep Pockets nekompromisne nabudí endorfíny a jasne povie, o čo tu pôjde. Starí majstri jednoducho vedia kedy, čo a ako. Tóny sa majú udierať takto!



Páči sa mi Spirits Alike, tretia skladba. Aj prvá Deep Pockets sa mi páči, aj ďalšie, vlastne až na Lullaby for Imka od Billy Harta sa mi páčia všetky. A veľmi-veľmi sa mi cnie za Lesterom Bowiem, aká škoda, nemal ani šesťdesiat, keď v roku 1999 zomrel. Nehrá tu ani ďalší skvelý parťák Arthur Blythe, jeho zdravie mu to neumožňuje. V Remembering Bob C Vol. 1 akoby zaznel odlesk zlatých čias Art Ansamble of Chicago. Nahrávka je skutočne na vysokej úrovni. Starí majstri hrajú dokonale a bez šelestov. Dospeli k tej obdivuhodnej úspornosti danej zrelým vekom a skúsenosťami a majú jasný ťah na bránu. Napriek tomu CD neradím medzi tie, ktoré v sebe ukrývajú nami hudobnými prospektormi tak preveľmi vyhľadávanú a cenenú pridanú hodnotu. Hodnotu, ktorú v jej rozmanitosti a abstraknosti často ani nevieme opísať, skôr len pocítiť a prosto konštatovať „je to tam“. Možno iný hudbokop bude mať viac šťastia a nájde ju v tomto CD, ktoré bolo nahraté za dva dni, pánom sa údajne veľmi darilo. No i tak je akoby trošku smutné, unavené. Nič to však nemení na veci, že milovníci špičkového jazzového mainstreamu by si toto CD nemali nechať ujsť!