CD Open-Ended Rakúšana Philippa Nykrina som si pustil najmä zo zvedavosti, keďže tohto zaujímavo pôsobiaceho dvadsaťtriročného mladíka som poznal len z dobrých zvestí, ktoré mu predchádzali. A zvesti sa ukázali byť pravdivé. Nykrin je v hudbe svojbytný, inteligentný, pracuje s pravdou, ku ktorej sám dospel a má ťah. Ťah vyjadriť svoj názor a ukázať, na čo prišiel. A čo je povzbudivé – zdá sa, že má tiež dostatok sebavedomia a vášne presadzovať to. Nykrin celú nahrávku skomponoval a produkoval. Jeho trio vzniklo v roku 2003 počas štúdia na oddelení jazzu a improvizovanej hudby (JIM) Brucknerovej univerzity v Linzi. Na kontrabase ho sprevádza Matthias Pichler a na bicích Peter Kronreif. Nahrávku bezpochyby zvládli. Je zaujímavá, čerstvo znejúca a príjemne sebavedomá. Radím ju medzi živé, podnetné a povšimnutia hodné počiny, ktoré v Európe v poslednej dobe vznikli.



Hneď v prvej skladbe Hiphop in E sa Nykrin prezentuje ako technicky zdatný skladateľ a aranžér. Presviedčajú o tom zaujímavé zmeny tempa a nálad, dobre vymyslené prechody zo zlomených harmonických štruktúr takmer do hladkého swingu a po pár taktoch hneď skokom do ďalšieho rozmeru. A to všetko s akustickým triom decentne schladeným jemnými elektro-industriálnymi zvukmi na pozadí. Vyvoláva to podobný efekt, ako štetcom domaľované tenké farebné línie na štýlovej čiernobielej fotografii. V ďalších skladbách sa nič nestráca na deji, sú správne zoradené a previazané, sem tam je klavír vkusne nahradený alebo kombinovaný s Fender Rhodes piánom. Skladby majú dostatok melodičnosti a sú skôr kompozične pevné, ako naopak. V spodných hladinách sa dajú vycítiť možné zdroje inšpirácie, ako keby si ich chlapci chceli ohmatať a vyskúšať, čo sa z nich dá vyskladať. Vyvrcholením je vďaka svojej hlavnej téme pomerne monumentálne znejúca posledná skladba Too Late. Keď CD dohrá, žiada sa mi pustiť si ju ešte raz...