Tony Bennett patrí bez váhania k žijúcim jazzovým legendám. Dnes už 88-ročný rodený „New Yorker“ s talianskymi koreňmi má stále dravú životnú energiu a srdečný prejav, ktoré sú pre neho tak typické možno aj preto, že je narodený v znamení Leva. Začal spievať už ako 10-ročný a za svoju bohatú vyše 60-ročnú hudobnú kariéru stihol nahrať viac ako 70 albumov, získať 17 hudobných ocenení Grammy a množstvo ocenení za hudobný prínos. Popri speve sa presadil aj ako významný maliar pod menom „Benedetto”, kde sú preňho typické skice z každodenného života, najmä z výhľadov hotelových izieb po celom svete. Spevák, ktorý spieva výlučne klasické jazzové skladby, ktoré sám nazýva „klenotmi jazzu“ od významných skladateľov ako Cole Porter či Johnny Mercer, sa koncertne prezentuje už dlhé roky v klasickej komornej zostave, v doprovode jazzového kvarteta, bez špeciálnych úprav pódia, vizuálnych efektov či sofistikovaného osvetlenia. Tony sa jednoznačne riadi heslom “v jednoduchosti je krása” a iný nebol ani jeho koncert vo Viedni vo vypredanej Stadthalle.

Plná očakávaní som sa tešila, že budem vidieť a počuť na živo tohto legendárneho speváka. Počas svojej dlhoročnej kariéry nepodliehal hudobným módnym trendom a kládol veľký dôraz na krásne klasické jazzové skladby, ku ktorým sa vždy snažil pristupovať s patričnou úctou a láskou. Treba podotknúť, že sa mu to skutočne darí do teraz. Umelecky uvedomelé publikum túto legendu prívítalo s tzv. “standing ovation” hned pri príchode na podium …a to ešte ani nezačal spievať! Kapela v zložení Lee Musiker - klavír, Gray Sargent - gitara, Marshall Wood - kontrabas a Harold Jones – bicie nástroje otvorila koncert v niekoľkých intímne a vkusne prevedených inštrumentálnych skladbách, kde sa predviedli jednotliví hráči aj sólovo. Navodili tak príjemnú až klubovú atmosféru, kde po pripojení Tonyho vtiahli divákov veľkej sály do svojho “sveta”.

Tony je kráľ rozprávania ľudských príbehov, kde sa striedajú všetky témy od lásky až po obyčajnú radosť z úsmevu a štastia v živote. Je o ňom známe, že celý život bojovol proti rasovej diskriminácii a zachovával veľký obdiv k afro-americkým muzikantom. Tým, že vyrastal v chudobných pomeroch, otec ho viedol k láske k hudbe a hlavne ho naučil súcitiť s trpiacimi ľudmi. Je teda prirodzené, že jeho srdce je “ako na dlani” a svojim spevom sa priam dotýka sŕdc iných ľudí, lieči ich bolesti a dokáže v nich vzbudiť radosť aj v ťažkých chvíľach a úsmev na perách. Inak to nebolo ani na tomto výnimočnom koncerte. Mikrofón veľmi prezieravo držal ďaleko od úst, zvesený nízko, tak aby nevytváral žiadnu pomyselnú bariéru medzi ním a poslucháčmi. Jeho kapela sledovala každý jeho nádych a emóciu a pulzovala v rytme ako jeden organizmus v harmónii s jeho prejavom. Celý koncert bol bohatou paletou známych slávnych jazzových štandardov, kde odznelo množstvo piesní ako “I’ve Got the World on a String”, “I left my heart in San Francisco” alebo “Smile”.

Prihliadajúc na fakt, že Tony po rozvode so svojou prvou manželkou na prelome 70. a 80. rokov podľahol ťažkej drogovej závislosti a skoro prišiel aj o „strechu nad hlavou“ sa človeku ani nechce veriť v akej úžasnej forme sa predviedol vo svojich 88 rokoch na tomto koncerte. Až po tom, čo tento nesmierne talentovaný spevák požiadal svojho vlastného syna Dannyho o pomoc, sa mu s jeho zmyslom pre biznis a financie podarilo vrátiť na scénu a osloviť prekvapivo mladé publikum. Tak začala jeho slávna séria spoluprác na duetách s popovými hviezdami ako Stevie Wonder, Aretha Franklin, Amy Winehouse a najnovšie aj Lady Gaga, s ktorou nahral jazzový album, ktorý vychádza v týchto dňoch. Samotný koncert ukončil tento velikán jazzu skladbou „Fly me to the moon“ odspievanou bez mikrofónu, kde prekrásne demoštroval svoje spevácke kvality ako aj odkryl svoju prirodzenú farbu hlasu.

Koncert bol pre mňa ako speváčku krásnym pohľadením po duši a utvrdením sa v presvedčení, že keď spievate srdcom, otvárate tým dvere do sŕdc druhých ľudí a tým liečite ich duše.