Viedenský jazzový klub Porgy and Bess ponúkol v novembri svojim návštevníkom okrem množstva veľkých mien (Jack De Johnette, Marc Ribot, Gary Burton, Charles Lloyd, John Mc Laughlin, Mike Mainieri - podotýkam, že nehrajú spolu v jednej kapele!), aj menej známe, medzi ktoré patrí u nás viac – menej neznáma rakúska speváčka, skladateľka a jazzová pedagogička rodom z Attnang – Puchheimu s priam literárnym menom Elfie Aichinger. Skúsená speváčka počas dlhšieho pobytu v NYC sa zoznámila s avantgardným hudobníkom, skladateľom, konceptuálnym umelcom, pedagógom a jazzovým historikom Donom Byronom a vzájomné sympatie vyústili do mimoriadnej spolupráce.

Don Byron sa narodil v roku 1958 v Bronxe, študoval klarinet a kompozíciu u legendárneho skladateľa a významného jazzového teoretika George Russella, (toho ,ktorý napísal Lydian Chromatic Concept of Tonal Organisation, dielo, ktoré bolo veľmi obľúbené medzi americkými jazzmanmi snáď od začiatku šesťdesiatych rokov, predtým inšpirovalo Davisa aj Coltranea). Don Byron sa eklekticky pohybuje medzi mnohými hudobnými žánrami, ako klarinetista, basklarinetista a saxofonista účinkoval s Living Colour, Cassandrou Wilson, Marcom Ribotom, Steve Colemanom, Billom Frisellom, Anthony Braxtonom, ale aj Suzanne Vega či Allenom Touissantom. Patrí k najvýznamnejším jazzovým klarinetistom súčasnosti. Podobné umelecké naladenie s Elfi Aichingerovou, síce z iného konca zdieľa aj rakúsky gitarista Alex Machacek, dieťa českých emigrantov zo 60-tych rokov, výnimočný gitarista avantgardnej rockovej a jazzfusion scény. Ako šestnásťročný vyhral v roku 1998 európsku gitarovú súťaž Guitar Newcomer, o rok neskôr nahral svoje prvé a kritikou vysoko hodnotené CD. Na viedenskom konzervatóriu študoval jazzovú gitaru a jazzovú pedagogiku, potom sa krátko ohrial na Berklee College of Music v Bostone a v súčasnosti vyučuje na Musician Institute v Los Angeles. Obľúbenec Johna Mc Laughlina, ktorý o ňom povedal, že“ kde iní končia, Alex Machacek začína“, má za sebou niekoľko vlastných CD, spoluprácu s Planet X, legendárnym bubeníkom Virgilom Donatim a v roku 2012 nahral v triu CD s názvom FAT, kde hrá na elektrickom kontrabase štvrtý člen kvarteta Elfi Aichingerovej, basista Raphael Preuschl. Narodený vo Viedni v roku 1977, vyštudoval hru na kontrabase a v súčasnosti je veľmi vyhľadávaným hráčom na basové ukulele.

Koncert, rozdelený pol hodinkovou prestávkou, tvorili náročné kompozície Elfi Aichingerovej, ktoré sama aj otextovala. Objavilo sa v nich hudobné dedičstvo Arnolda Schoenberga (aleatorika a sprach gesäng), literárne dedičstvo Elfriede Jelinek ( ženské témy), spojené výraznými basovými groovami, sekundovými voicingami gitary a neskutočne virtuóznymi abstraktnými linkami klarinetu, ktoré raz Don Byron odčítal z obrazovky notebooku, raz improvizoval. Nad tým sa pohyboval priam operný hlas leaderky, ktorá s úžasnou istotou intonovala obrovské skoky a lomené melódie svojich kompozícií. Alex Machacek s pokojným  výzorom vlasatého intelektuála a s mušketierskou briadkou poctivo listoval, mal veľmi kultivovaný tón, či čistý, skôr jazzový, či skreslený, ako stvorený na jedovaté legátové hady, ktoré vypustil podľa potreby. No a ukulele basista Preuschl, kapitola sama o sebe. S koncentrovaným výrazom doloval z maličkého nástroja neuveriteľne hutný basový zvuk (to musí človek počuť), spieval si nepravidelné basové rytmy a sem tam sa zaskvel virtuóznym sólom. Výnimočný koncert, ktorý by si iste zaslúžil záznam na pevnom nosiči (snáď sa ho dočkáme), ideálny projekt aj pre náročnejšie slovenské jazzové publikum. Nech vie, čo sa deje u susedov!