Napriek geografickej blízkosti nie je rakúsky jazz na Slovensku veľmi známy! Je to škoda, lebo naši monarchistickí susedia majú množstvo skvelých hudobníkov a zaujímavých kapiel, rozhľadených v širokom jazzovom horizonte. Snáď tento nedostatok sa pokúsili napraviť organizátori cyklu City Sounds (za to im večná vďaka), pozvaním viedenského funky kvarteta s milo poľnohospodárskym názvom Kompost 3. Štvorica mladých hudobníkov nejaký ten podstatný čas spolu už funguje, vydali už druhé CD a kompozície z tohto albumu tvorili aj podstatnú časť bratislavského koncertu.

Už samotný pohľad na pódium naznačoval, že po zvukovej stránke to bude dostatočne husté. Klavír, organ, syntezátor a starý dobrý Fender Rhodes Bennyho Omerzella, tri rôzne trúbky Martina Eberleho - jedna normálna, jedna krídlovka a jedna slide-trúbka, tri basy vlasatého Manu Mayra - jedna štvorstrunová, jedna šesťstrunová či skôr barytónová gitara, jeden kontrabas a rozsiahla súprava bicích nástrojov a perkusií spolu s vibrafónom Lukasa Kôniga, vytvárali pôsobivú atmosféru už len čiste vizuálne. To, čo prišlo potom hudobne, bolo tomu viac ako adekvátne.

Od prvých taktov zdrapili poslucháčstvo za uši a držali ho počas celého koncertu pevne v hrsti. Je možné, že pre nich začala jazzová či aká hudba až po Davisových Bitches Brew, v každom prípade by ste Parkerove licky v ich hudbe nenašli, no to čo by ste našli, bolo všetko dobré. Pre mňa ako pamätníka možno trochu britský trubkár zo začiatku sedemdesiatych Ian Carr so svojím Nucleusom (hral tam aj Allan Holdsworth), vzdialene Weather Report, nezameniteľná viedenská veľkomestská nonšalancia, prítomná vo Vienna Art Orchestra Matthiasa Rüegga či kompozíciach Elfie Eichingerovej, ako vzdialená inšpirácia možno Medeski, Martin a Wood, severská jazzová škola reprezentovaná Bugge Wesseltoftom, Eivindom Aarsetom alebo Esbjôrn Svenssonom Trio.

Kontrapunkticky pôsobiace hudobné plochy, lyrické témy, zemitý sound, pravidelné či nepravidelné rytmy, úžasná zvukomalebnosť, výborný kolektívny hudobný výkon, ale aj individuálne presadzovanie sa jednotlivých hudobníkov v majstrovsky vystavaných kompozíciach - to všetko vytváralo kompaktnú hudobnú hmotu, doslova hudobný kompost, kde rôzne prvky hudobného jazyka sa miešajú, vyzrievajú, vynárajú sa alebo tryskajú ako láva. Množstvo nástrojov, umožňujúcich ich rôzne kombinácie v neopočúvaných nápadoch, stále pri zachovaní zmyslu a hudobného poriadku a v neposlednom rade priam telepatická súhra hudobníkov. Nebezpečne dobrá kapela na začiatku tretieho tisícročia! Je zbytočné sa prieť, či to ešte je jazz alebo nie, čo je to funky a čo nie, kto to nepočul, doporučujem vypočuť a pouvažovať nad širším hudobným horizontom. Výborný koncert!