Prvá skladba začala celkom ako starý Weather Report. Typická Zawinulovsky presvetlená melodická téma fendera a Shorterovského saxofónu s výraznou chuťou, až poháriky príjemne sťahuje, s následným hravým rozvíjaním do sem-tam až bopových rozmerov a opätovnými návratmi k téme. Pozerám do bookletu, že o čo ide. Ale bratia-dvojičky Moutinovci sa k Zawinulovi nepriznávajú. Ukazuje sa, že až na jednu skladbu od Charlieho Parkera (č.3 - Bird‘s Medley, podľa mňa najzaujímavejší kus na CD), ktorú s ľahkosťou a vtipom prearanžovali na dueto kontrabasu a bicích, sa v autorstve striedajú len oni dvaja, kontrabasista Françis a bubeník Louis. Mimochodom, obaja majú PhD. z matematiky a fyziky. Výborne im sekundujú Rick Margitza na tenorsaxofóne (hral chvíľku aj s Davisom a štýlovo je najbližšie Shorterovi a Breckerovi) a Pierre de Bethmann na klavíri a Fender Rhodes. Pokračujem v počúvaní CD, ktoré sa v príjemnom svižnom tempe ďalej pekne odvíja. Zawinul sa čoskoro vytráca a aj keď sa mi jeho duch sem tam vynára, bude to pravdepodobne už len zotrvačnosťou mojej mysle. Je to pekná, kvalitná nahrávka jazzového kvarteta, s dobrými inštrumentálnymi výkonmi, príjemným čistým zvukom a držiaca sa aktuálneho jazzového mainstreamového výrazu chutiaceho po bope a swingu. Škoda len, že nie je ničím osobitá. Aj po viacnásobnom pozornom vypočutí neprestáva budiť dojem, akoby autorom bol nejaký jazzový Deep Blue. I keď tento úžasný počítač dostal na lopatky aj Garryho Kasparova, svoju fantáziu rozvíjať stále nedokáže. Ale nerobí chyby a zvládne neuveriteľné množstvo kombinácií toho, čo do neho ľudia s fantáziou vložili. Veru, duchov je tu pomerne dosť. Sem tam Zawinul, sem tam Jarrett a sem tam všeličo iné, akoby už niekedy počuté, napríklad na webe som našiel výstižné prirovnanie k Steps Ahead. Napriek tomu je toto vkusné CD naozaj počúvateľné, páči sa mi a z tohto recenzného balíka pre skjazz.sk (8 CD) ho radím medzi tri najlepšie.