jazzman# 27805758

YVETTA KAJANOVÁ: SLOVENSKÝ JAZZ, KONTEXTY A SÚVISLOSTI !!!

Univerzita Komenského v Bratislave, 2014
18.05.2015

 KNIHA V oblasti edukácie jazzu na Slovensku sa už niekoľko rokov prehlbuje deficit po aktuálnej publikácii k histórii slovenského jazzu. Od publikovania prelomovej práce Encyklopedie jazzu a moderní populární hudby III. - Československá scéna (1990) od autorského kolektívu Matzner, Antonín & Poledňák, Ivan & Wasserberger, Igor a Slovníka slovenského jazzu (1999) od Yvetty Kajanovej uplynulo mnoho rokov a obsiahnuté informácie už nie sú aktuálne. Podnety a reflexia jazzovej slovenskej scény prebiehala len vo forme publikovaných článkov v zborníkoch, časopisoch a niektorých záverečných prácach študentov na akademickej pôde.

 

Práve z takýchto pohnútok a ako syntetická reflexia niektorých publikovaných článkov vzniká monograficko-historická publikácia Slovenský jazz, kontexty a súvislosti od Yvetty Kajanovej. Muzikologička, profesorka Yvetta Kajanová, sa venuje téme a histórii slovenského jazzu už niekoľko rokov.  PAVOL ZELENAY  Napriek dlhoročným skúsenostiam profesorky nebolo jednoduché sa vysporiadať s históriou slovenskej jazzovej scény, nakoľko vývoj niektorých kľúčových postav slovenského jazzu nie je chronologicky zdokumentovaný na nahrávkach a ani vo forme akýchkoľvek prameňov.

 

Monografia pozostáva z desiatich kapitol a snaží sa ísť až ku koreňom a etablovaniu  KAROL ONDREIČKA  jazzu na Slovensku. V prvej kapitole s názvom Na križovatke jazzových kultúr, Slovenský jazz a jeho miesto v európskom jazze autorka ide po stopách jazzu a ako globálny multikultúrny jav ho rozčleňuje do väčších celkov na americký, latinsko-americký, európsky, africký a neskôr aj ázijský jazz. Snaží sa nájsť spoločné znaky jazzu ako globálneho hudobného jazyka, ale poukazuje aj na rozdiely a osobitné črty podľa kultúrneho prostredia, v akom sa jazz vyvíjal. Do mozaiky svetového fenoménu vkladá slovenskú jazzovú scénu a snaží sa opísať jej špecifické črty, osobnosti a jej osobitné miesto.

 

Druhá kapitola sleduje prenikanie jazzových, tanečných vplyvov a hot dance music na územie Slovenska, ktoré sú úzko prepojené s etablovaním zábavnej hudby a populárnej  JÁN HAJNAL  piesne na Slovensku. Zaujímavosťou sú presahy s vážnou hudbou. V nej Alexander Moyzes ako prvý priniesola nové jazzové prvky na Slovensko, s ktorými sa stretol pri štúdiu v Prahe. Ďalej sa autorka v knihe venuje profesionalizácii jazzového prejavu, ktorá súvisela s jeho postupne narastajúcou popularitou. Orchestre a neskôr aj menšie ansámble zaraďujú tanečnú hudbu a jazz do svojho repertoáru. Jazz si postupne vytváral miesto na Slovensku, no napriek tomu ešte stále narážal na odpor, nepochopenie medzi poslucháčmi, akademikmi i ideológmi a jeho postavenie bolo degradované voči vážnej hudbe.

 

Nasledujúcou kapitolou pokračuje autorka vo vykreslovaní politickej a ťažkej spoločenskej situácie, v ktorej sa jazz na Slovensku a iných krajinách kvôli komunistickému režimu ocitol. Na jednej strane sloboda umeleckého prejavu a na druhej ideológia komunistického režimu na seba neustále narážali. Táto skutočnosť sa premietla v spomalení vývoja jazzovej hudby a jej čiastočnej cenzúry. Problematiku režimu a percepcie jazzu opisuje aj kapitola Slovenskí jazzoví emigranti. Autorka sa snažila zozbierať všetky informácie o pobyte jazzových emigrantov v zahraničí a  LACO GERHARDT zmapovať ich pôsobenie, čo však pri mnohých osobnostiach nebolo jednoduché. Analyzuje, do akej miery ovplyvnili emigranti svojim odchodom a pôsobením v zahraničí svetovú scénu a aký to malo dopad na náš domáci vývoj. Ďalšia kapitola Jazzoví klaviristi v strednej Európe v období 1948 – 1989 selektuje kľúčové postavy klavírnej hry v strednej Európe. Sleduje ako virtuózni klaviristi, poučení a ovplyvnení rôznymi klavírnymi školami, vychádzajúc z klavírnej virtuóznej tradície 19. storočia, sú schopní adaptovať sa na jazz, a tak priniesť do neho niečo nové. Práve klaviristi majú dôležite postavenie pri formovaní európskeho jazzu. V kapitole Progresívnosť vo vývoji slovenského jazzu autorka dokumentuje vývoj a inovatívnosť slovenského jazzu. Zaoberá sa problémom, ako sa slovenský jazz vedel adaptovať na nové prúdy zo zahraničia a do akej miery bol sám, resp. jeho osobnosti a skupiny, invenčný. Progresivita však stále narážala na kultúrno-politické problémy. Festival Bratislavské jazzové dni je dôležitým medzníkom v rozvíjaní a presadzovaní jazzu na Slovensku a preto autorka tomuto festivalu a jeho vývoju vyčlenila samotnú kapitolu. V nej dokumentuje začiatky festivalu a jeho prekážky,  ĽUBOMÍR TAMAŠKOVIČ cez ktoré sa musel dostať, aby sa vyprofiloval do podoby, v akej poznáme až dnes. Výrazná zmena v percepcii jazzu na Slovensku nastala s príchodom novej generácie hudobníkov, ktorí sa venovali presahu rockovej hudby s jazzom, tzv. jazzrocková generácia. Práve im sa podarilo viac spopularizovať jazzový fenomén a preto im je venovaná celá kapitola. V nej sa stretneme s najvýraznejšími osobnosťami tohto žánru na Slovensku a zároveň s charakteristikou ich štýlu a progresom, ktorí priniesli.

 

Posledná kapitola Slovenský jazz po roku 1989 sa venuje zhrnutiu celkového vývoja jazzu na Slovensku a následným porovnaním so súčasnou situáciou a najmladšou jazzovou generáciou. Zhŕňa nové tendencie a smery, ktoré sa na scéne objavili po roku 1989. Na záver kapitoly je hodnotenie jazzu a kam speje jeho súčasný stav. Slovenský jazz, kontexty a súvislosti – tento názov skutočne veľmi dobre vystihuje celú knihu, pretože je reflexiou postupu, aký si autorka zvolila pri jeho skúmaní. Neustále vsádza vývoj slovenského jazzu do kultúrno-politického a sociologického kontextu, pričom ho porovnáva s multikultúrnym vývojom v iných krajinách a najmä krajín Strednej Európy. Kniha je veľkým prínosom v rámci mapovania dejín  LACO DECZI  slovenského jazzu. Pokúsila sa o neľahkú úlohu a to popísať počiatočné štádiá jazzu na Slovensku, ktoré nie sú zdokumentované a zachytiť celkový vývoj. Ide o prvú knihu o slovenskom jazze, ktorá je v monograficko-historickom spracovaní tohto typu. Je v nej aj mnoho notových transkripcií a analýz skladieb významných osobností, ako napríklad Ladislava Gerhardta, Janka Hajnala, Emila Viklického, Petra Lipu, Petra Breinera, Viktora Zappnera, Juraja Griglaka... Samozrejme jedna kniha nedokáže poňať celý komplexný vývoj slovenského jazzu, čoho si je aj autorka sama vedomá. Kniha otvára ďalšie otázky, ktoré si vyžadujú následné spracovanie.


viac fotiek  Peter Dobšinský

Diskusia

« August 2019
PoUtStŠtPiSoNe
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31

skJazz na Facebooku
Fond na podporu umenia

Plaut

Baumit

Baumit

Dobry anjel