Veľmi príjemný, radostný a kultivovaný koncert! Pre mňa osobne aj pozitívna kompenzácia rozpačito uspávacieho sklamania v podaní Cassandry Wilson tesne pred Vianocami minulého roku. Lizz Wright (*1980) sme prvý raz v Bratislave videli v roku 2010 na Bratislavských jazzových dňoch. Vtedy som o nej okrem iného napísal: „Myslím, že sme tu mali ozajstnú perlu, a neviem, či sme si to stihli dôsledne všimnúť. Ak niečo nepokazí, čaká ju s jej hlasom a zvláštnym typom osobnosti famózna kariéra. Držme jej palce, aby ju bohato a zmysluplne naplnila“.

Čo sa odvtedy stalo? Lizz prišla vo vynikajúcej forme. Vyzrela ako fyzicky tak aj hlasovým prejavom. Bola ako ročníkový Pinot Noire z Burgundska, ktorý bol zaujímavý už v roku 2010, no teraz bol priam skvelý. Traja z jej štyroch muzikantov boli tí istí, čo na jazzákoch, len gitarista bol nový. V Bratislave hrali záverečný koncert svojho turné. Napriek tomu z nich vyžarovala sviežosť, čistá radosť z hrania a životná energia. Lizz nám opäť predviedla svoj nádherný prírodný hlas a žiarivo anjelskú charizmu gospellovej a soulovej kráľovnej. Hlbokým položením a zamatovo mahagónovým sfarbením jej hlasu spolu s charakteristickým frázovaním, mi táto dcéra farára z Georgie opäť trochu pripomenula Tracy Chapman. Zvuk bol výborný, Hammond organ je vždy skvelé korenie a prémiovou šťavnatou polevou bol výborný gitarista. Hral s obrovským citom a priniesol osviežujúci posun do country-jazzového pásma.

Lizz spievala jazz-popovo vystavané balady a gospelly naozaj krásne a s presvedčivou hĺbkou. Mnohé boli z posledného albumu Fellowship (Verve, 2010), no zazneli aj novinky z chystaného albumu, ktorý má vyjsť v septembri tohto roku tiež vo vydavateľstve Verve. Čo viac dodať? Ako opísať krásu modrej oblohy? Noblesná Lizz je ako tá obloha!