V prvom rade by som rád upozornil všetkých čitateľov na skutočnosť, že Český rozhlas odvysiela záznam koncertu tria Avishaia Cohena s Filharmóniou Brno v piatok 4. decembra 2015 od 17.45 hod. na stanici Vltava. Vltava je streamovaná a je možné ju počúvať bez najmenších problémov na internete.

V krátkosti pre tých, ktorí nepoznajú sympatického Avishaia: tento nadaný charizmatický Izraelčan je zo štvrtiny Čech, je skvelý hráč na kontrabase a vie spievať. Magazín Bass Player ho zaradil medzi stovku najvplyvnejších basistov na svete. V súčasnosti sa presadzuje so svojim triom mäkkou melodickou hrou a príjemne ohybným kultivovaným jazzom presiaknutým izraelskou a libanonskou melodikou a latinom. Je tiež známy svojou spoluprácou s Danilom Pérezom, Kurtom Rosenwinkelom, Chickom Coreom, Bobbym McFerrinom, Herbie Hancockom, Nnennou Freelonovou a ďalšími hviezdami.

A teraz aký ten koncert bol. Pravdupovediac, do Brna ma dohnala zvedavosť, čo šikovný newyorský aranžérsky mág, nositeľ Grammy, Bastien Still dokáže s Cohenovými skladbami v úprave pre symfonický orchester urobiť. Aký bude ich výber a či nás čaká nejaký ambiciózny novátorský úlet. Úlet sa však nekonal. Ani Bastien Still neprišiel. Brniansku filharmóniu nakoniec dirigoval iný dirigent - Robert Sadin. Ten je však tiež veľmi šikovný a filharmónia zahrala pekne. Bolo jasné, že za projektom je veľa poctivej práce, ale tá bola skôr zameraná na masovejší vkus než na fajnšmekerov. Hrali sa pesničky zo starších albumov v páčivom orchestrálnom aranžmán efektne využívajúcom postupy blízkovýchodnej orientálnej melodiky a bossa novy. Cohen veľa spieval a trošku mi výrazom pripomínal João Gilberta. Zneli melancholické ľudové izraelské a libanonské piesne, ktoré, ako nám bolo povedané, sú staré a „boli tu už pred Mozartom“. Cohen tiež predviedol svoju typickú príjemne ležérnu hru. Počas nej šikovne využíval telo kontrabasu ako bicí nástroj a zaujímavo prepájal rytmy a melódie. Klavirista Eden Ladin a bubeník Daniel Dor hrali s nadhľadom, úsporne až minimalisticky, so zameraním na vyznenie melódie, čo sa mi páčilo.

Veľmi príjemný a poctivý koncert, bolo „standing ovation“ a niekoľko prídavkov. No ak mám byť úprimný, neviem, či by ma nepotešilo viac vypočuť si Cohena len s jeho triom v nejakom útulnom jazzovom klube.