Pravidelné jazzové koncerty v divadle Aréna sú už pre slovenské jazzové publikum samozrejmosťou. V roku 2016 sezónu koncertov otvorilo pestré zoskupenie – Jaka Kopač NY Quartet, čiže Danny Grissett – klavír, Willie Jones III. – bicie nástroje, dvaja Slováci Štefan "Pišta" Bartuš – kontrabas a Michal Bugala – gitara, a.h. A na čele so slovinským alt saxofonistom Jaka Kopačom. Ten je považovaný za jedného z najlepších alt saxofonistov svojej generácie v Slovinsku.

Jaka Kopač je známy pre svoj charakteristický hrejivý tón a energický prejav. Jeho herný štýl sa odráža aj v jeho tvorbe, ktorá je náročná a jednoduchá zároveň. V rámci koncertu prezentoval Jaka Kopač svoj nový album nahrávaný v New Yorku - Present Thoughts, na ktorý je zamerané jeho celé európske turné. Repertoár bol doplnený o štandardy a autorské kompozície ostatných členov. Koncertné zoskupenie tvorené poprednými zahraničnými umelcami z New Yorku – čoraz známejší Danny Grissett a jeden z najvyhľadávanejších bubeníkov Willie Jones III. v spojení so slovenskou špičkou Michalom Bugalom, Štefanom Pištom Bartušom a Jaka Kopačom sa postarali o kvalitný umelecký zážitok. Avšak zoskupeniu trošku chýbala vzájomná komunikácia v improvizáciách. Štýlovo sa koncert držal v jednej línií mainstreamového jazzu, ale na kvalitatívne vysokej úrovni. Skladby sa pohybovali prevažne v rýchlejších tempách s výnimkou dvoch balád. Živšie kompozície dávali priestor umelcom na ukážku svojich technických schopností, čo však niekedy hraničilo len s predvádzaním sa

Z nového albumu odzneli Skladby Easy to Remember, Thunder, Twin Brothers a Flyin High. Silnou energiou zaujala najviac skladba Thunder, kde treba vyzdvihnúť rytmickú sekciu, ktorá až v doslova frenetickom tempe šliapala ako švajčiarske hodinky. V tejto skladbe zasvietila komunikácia v improvizácií saxofónu s klavírom. Easy to remember niesla v sebe zvláštne temný melancholický charakter sprievodu, založenom prevažne na kvartových harmóniách, ktorý bol zaujímavo doplnený kontrastnou melódiou s radostným charakterom. Vo výraznej gradácií na záver skladby zažiaril Willie Jones vynikajúcim sólom, v ktorom ukázal svoj špecifický cit pre rytmus. Veľkým obohatením v improvizáciách bol Danny Grissett, ktorý zaujal technickou bravúrnosťou a špecifickým vedením melodických línií. Tón a frázovanie saxofónu boli veľmi príjemné v baladických skladbách. Jaka Kopač nasadzoval frázy veľmi jemne s teplým mäkkým tónom a so širokým pomalým vibrátom. V repertoári sa objavili aj dva štandardy a Bugalova kompozícia Log In.

Štefan Pišta Bartuš sa mi páčil ako neodlučiteľný člen rytmickej sekcie, v ktorej to naozaj swingovalo, no už menej zaujali jeho improvizácie, ktoré boli trochu príliš preexponované. Od nasadenia až po koniec tlačil na pílu a jeho improvizácie pôsobili, že sú bez nejakého myšlienkového smerovania, no za to v nich bola cítiť veľká energia a emócie. Celkovo bol koncert a kompozície Jaka Kopača veľmi príjemne na počúvanie s čím súhlasilo aj publikum, ktoré si dlhým potleskom vyžiadalo prídavok.