Prvý dojem je naozaj intenzívny. V tichu nočného bytu ma prvá skladba Midnight Voyage prinútila pridať zvuk takmer okamžite po prvých tónoch svojho zvláštneho intra. Sólo klavír s krásnym hlbokým zvukom, úsporná hutná hra, exihibícia skôr intímne emočná, ako inštrumentálna (čo je to defakto vyšší stupeň inštrumentálnej exibície), jazzový minimalistický impresionizmus. Keby bol impresionista Erich Satie jazzman, asi by hral veľmi podobne. Čisté tóny, také jednoduché a účinné, zľahka a bezbolestne, ako ihly akupunktúry, neomylne prenikajú do hudobnogénnych bodov a ticho pôsobia. Prvá skladba na prvý raz naozaj omámila. Stačilo by, aj keby už viac vecí na CD nebolo. Calderazzo ju pôvodne nahral s kvintetom nebohého Michaela Breckera (podobne ako štvrtú Amanacer) v polovici 90. rokov. Tu však nadobúda zásadne iný rozmer. Počiatočný intenzívny dojem v  ďalších skladbách trošku vyprcháva, ale aj tie sú veľmi dobré, rozhodne stoja za to. Väčšina skladieb je z Calderazzovo pera, tri prebral, avšak výrazne modifikoval. Druhú Sea Glass zložil Michael Brecker a Calderazzo ju s nim hrával, budí dojem, akoby táto krehká intímna skladba bola poštou do neba pre Michaela. Tretia Toonay je naliehavá, rytmicky a inštrumentálne zložitá a zaujímavá. Štvrtá skladba Amanecer je v tvare lyrického latina s tichým nenápadným spevom Claudie Acuña a doprovodom akustickej gitary Romera Lubamboa. Piata The Lonely Swan sa po viacnásobnom počúvaní CD s odstupom času stáva moja najobľúbenejšia. Hrá ju klavír s gitarou, čisté melodické motívy budia dojem, že sú zahrateľné jedným prstom, rovnako prostý je rytmický doprovod Lubamboovej gitary. Výsledkom je zvukovo čistý tvar, minimalistické latino, dojímavé, nevypočítavé. Šiesta skladba I’ve Never been in Love Before je od Franka Loessera a po nej sa to podľa mňa trošku láme. Posledné tri skladby ma zaujali menej, v siedmej So Many Moons a poslednej deviatej Lara, obe sú lyrické latino, opäť spieva Claudia Acuña a jej prejav ma trochu nudí, byť dramaturg, siedmu So Many Moons možno vynechám. Avšak osmička Waltz for Debby od Billa Evansa je veľmi dobrá.



Joey Calderazzo je fanúšikom jazzu známy ako člen niekoľkých významných jazzových skupín. Svoju hviezdnu kariéru zahájil v roku 1986 v skupine Michaela Breckera, pracoval taktiež s Rickom Margitzaom, Johnom Blakeom a Bobom Beldenom. Od roku 2000 hrá s quartetom Branforda Marsalisa. Vydal niekoľko dobre hodnotených albumov, tri pre Blue Note a ďalšie pre nezávislé vydavateľstvá, žiadne však nevzbudilo väčšiu pozornosť. V roku 2004 vydal v rodinnom vydavateľstve svojho šéfa Marsalis Music svoj prvý album Haiku ako sólový klavirista. Ukazuje sa však, že až svojím druhým sólovým albumom Amanecer vykročil tento talentovaný klavirista zásadne vpred a predviedol autonómny silný štýl. Štýl, ktorý odhaľuje autorovo intímno a vrhá ho, takto odhaleného, na trh: tu ma máte, tu je moje tajomstvo, snáď vám nebude jeho prostota na smiech. Veru nie je. Je to inštinktívna, nostalgická, chlapsky lyrická, čistá a úprimná prostota.

Vďaka za ňu.