Nad Bratislavským hradom sa zmrákalo a nasledoval posledný účinkujúci na One Day Jazz Festivale 2016. Zlá správa však bola, že prístrešok na pódiu sa kvôli silnému vetru nepodaril postaviť, čím bolo vystúpenie ohrozené. „Diabli“ súčasnej New Yorskej scény, ako ich Martin Valihora nazval a pomenoval ich hudbu ako „akútnu“, boli už pripravení na pódiu.

Saxofonista Donny McCaslin so svojou kapelou, pozostávajúcej s mimoriadnych hudobníkov: Mark Guiliana – bicie nástroje, Jason Lindner – klavír a klávesové nástroje a Nate Wood – basgitara, odštartovali svoj koncert hneď zostra. Metronomicky presné beaty a zvukové masy vytvorené saxofónom a klávesových nástrojov, spolu s neafektovaným Rhodesom zaplnili hľadisko. Prvá polovica skladieb kompozične patrila výlučne Donnymu McCaslinovi, no neskôr sa dostalo aj na covery Dawida Bowieho. Práve táto kapela bola totiž posledným zoskupením, s ktorým David Bowie nahral svoj posledný album Blackstar a ktorý vyšiel len pár dní pred jeho smrťou. Bolo otázkou času kedy zaprší, a keďže sa hralo na pódiu pod holým nebom, atmosféra na koncerte by sa dala krájať.

Po prvých kvapkách sa už prikrývala klávesová elektronika a basový aparát Natea Wooda, ktorý je mimochodom zároveň excelentným bubeníkom. Koncert bol plný kontrastov, kde experimentálna syntéza Lindnerových klávesov a freejazzové pasáže saxofónových melódii striedali priamočiare rytmy so silne nákazlivými melódiami, ktoré sa vynárali z más harmónií a rytmov. Výborný koncert špičkových hudobníkov však asi po trištvrte hodine ukončil silnejúci dážď. A to sa posledných desať minút hralo pod igelitovými fóliami, ktoré držali organizátori spolu s Martinom Valihorom nad hlavami účinkujúcich. Bizarný zážitok zakončil fantastický koncert, ktorý mohol byť ešte lepším nebyť zlých poveternostných podmienok. Záverečné gesto naplno odkázalo na hlavné motto festivalu, ktorým bol humanizmus a tolerancia.