Už trinásty rok nás sprevádza známy open-air festival Trnavský Jazzyk. Patrí medzi prvé vonkajšie jazzové festivaly na Slovensku a aj tento rok si pre nás pripravil zaujímavé lákadlá v podobe zvučných mien zo slovenskej i zahraničnej scény. Vonkajší festival však so sebou nesie určité riziká, ktoré sa nedajú predvídať a jedným z najväčších je počasie. Bohužiaľ to poznačilo priebeh celého prvého dňa.

Festival otváral Matúš Jakabčic so svojim česko-slovenským big bandom zložením z najlepších hudobníkov z oboch krajín. V zoskupení sa objavili mená ako Michal Motýľ, Lukáš Oravec, Ondřej Štveřáček, Erik Rothenstein, Ľubo Šrámek a ďalší. V podaní big bandu sme mali možnosť si vypočuť dômyselné kompozície Matúša Jakabčica a objavili sa aj skladby od Michala Motýľa a Erika Rotensteina. Štýlovo predviedli veľmi pestrý repertoár, ktorý sa pohyboval v oblasti mainstreamu miestami s prímesou latina. Vynikajúci sólisti mali dostatočný priestor ukázať svoje schopnosti, no treba pochváliť súhru protagonistov a zdôrazniť, že nešlo len o zlepenec známych mien. Bohužiaľ kvôli nepriaznivým podmienkam bolo ich vystúpenie po 4 skladbách prerušené.

Nasledoval Eugen Vizvary so svojim novým projektom Eugen Vizváry Part II: For Jaco. Priniesol so sebou aj vynikajúcu rytmickú sekciu v podaní David Hodek – bicie nástroje a Robert Vyzvari – basgitara. Divákov potešili soulovými, funkovými, no i baladickými, či mainstreamovými skladbami. Odzneli aj autorské skladby, ale ťažisko bolo postavené na kompozíciách Jaco Pastoriusa. Najviac zaujala rýchla skladba s asymetrickým frázovaním, v ktorej mohli umelci poriadne predviesť svoje technické umenie. Avšak po polhodinke sa ich koncert musel pre nepriaznivé podmienky skončiť.

Búrka ohrozovala zdravie publika tak sa záverečný headliner Jazzanova presunul do klubu. Mladé zoskupenie dokázalo funkovými a soulovými skladbami s prímesou elektra rozprúdiť dobrú atmosféru. Repertoár bol tanečný, často ťažil z latino-rytmiky. Celé to bolo zaobalené do smooth jazzového štýlu, avšak s jazzom to malo spoločné len veľmi málo. Po čase sa začali groovy opakovať a kúzlo precíteného feelingu sa postupne vytrácalo. Skladby zneli príliš podobne a k záveru sa to zvrhávalo skôr na diskotéku ako jazzovy koncert, ba až techno párty. Poslucháčom to však vôbec nevadilo jednoduchá tanečná hudba a atmosféra klubu im veľmi imponovala.