Festival Viva Musica nám už viac ako dekádu prináša kvalitnú modernú hudbu v oblasti vážnej, ale i inej hudby. Veľký evanjelický kostol v Bratislave mal možnosť hostiť hviezdu svetového formátu - skladateľa, virtuóza a jedného z najslávnejších akordeonistov na svete Richard Galliana. Neprišiel však úplne sám, predstavil sa vo formáte sexteta zloženého z hudobníkov najvyššej kvality: Bertrand Cervera – prvé husle, Saskia Lethiec – druhé husle, Jean Paul Minali Bella – viola, Yan Levionnois – violončelo a Sylvain Le Provost – kontrabas. Galliano nahral viac než 50 albumov, v ktorých sa predviedol vo veľmi rôznych štýloch ako hudobník aj skladateľ. Jeho tvorba tvorila väčšinu koncertného repertoáru, no objavili sa aj skladby od Antonia Vivaldiho a Astora Piazzollu.

Hudba sa niesla najmä v tanečnom a baladickom duchu opradená exotickým temperamentom akordeónu a práve Galliano má veľké zásluhy na jeho popularizácii. Kompozície boli veľmi živé a melodické, s nápaditými nuansami pre zloženie sexteta, ktoré vytvorilo veľmi organickú súhru. Hudobníci hrali bezprostredne, uvoľnene a s nadhľadom. Niektoré kompozície pripomínali prepracovanejšieho Jean Tiersena. Fanúšikovia Gallianovej jazzovej tvorby si neprišli úplne na svoje, ale ochudobnení neboli úplne, pretože v jeho Petite suite française, La Valse à Margaux a Habanerando, sme mali možnosť počuť pestré jazzové harmónie a vplyv world music. Tanečnú nôtu vystriedalo dych berúce prevedenie Vivaldiho Štyroch ročných období, z ktorých odzneli Zima a Leto. Skutočne toto vystúpenie bolo plné citu, temperamentu, precíznosti a virtuozity. Umelci dávali svojim nástrojom zabrať, pričom využívali takmer všetky možné výrazové prostriedky od tých bežnejších až po rôzne perkusívne techniky, čí vŕzganie dreva.

Po dramatickom vyvrcholení na záver prišiel klenot večera a to dlhé improvizované sólo, v ktorom Galliano ukázal svoje najvyššie kvality. Vystriedal rôzne typy frázovania od ozdobovania a krásneho preludovania ako Bach prešiel aj k jazzu. Neuveriteľné invenčné frázy arpeggia a harmónie sa striedali s kontrapunktickým vedením hlasov, skutočne majstrovské hudobné myslenie. Po takomto úžasnom závere si samozrejme publikum vypýtalo prídavok a odmenilo sa dvakrát standing ovationom.