Posledná časť o tohtoročnom festivale Jazz Saalfelden 2016 bude venovaná tým najlepším z najlepších. Nasledujúce skupiny nielenže priniesli niečo inovatívne, ale ich muzikalita ďaleko prevyšovala ostatných. Objavili sa tu také výkony, ktoré sa dajú považovať za smerodajné pre budúcnosť jazzu.

Erlend Apneseth Trio z Nórska prinieslo veľmi zaujímavý koncept založený na slobode, farebnosti a ambientných plochách. Dominovala melodickosť, jednoduchosť a repetitívnosť. Elektronické efekty dotvárali celkovú atmosféru, ktorá bola mierne ladená do štýlu etno a worldmusic. Kreatívne vystúpenie sa hralo so sonoristikou a hudobným vnímaním poslucháčov. Pod výsledný zvuk a dojem sa podpísali aj netradičné nástroje ako viac strunové husle, úderné kovové misky a rôzne pripínacie shakre. Upokojujúca a meditatívna hudba, ktorá potvrdila motto - v jednoduchosti je krása.

Francúzsky Emile Parisien Quintet feat. Joachim Kühn & Michel Portal priniesli jedno z najjazzovejších vystúpení, plné prepracovaných kompozícii, až sa približovali ku vážnej komponovanej hudbe. Michel Portal improvizoval s veľkým nadhľadom, citom a ukázal, že napriek veku ma stále čo ponúknuť aj mladým generáciám. Jeho basklarinet sa krásne dopĺňal s farbou sopránového saxofónu. Čo kompozícia, to nový nápad, rytmus, myšlienka. Emile Parisien svojim zvláštnym pódiovým prejavom a prešľapovaním, pretlačil každú notu a bolo to tak precítené a uveriteľné. Ťažko štýlovo radiť tento koncert, ale mal v sebe všetko, dávku free-jazzu, bebopu, vážnej hudby, súčasného mainstreamu a prvky etno rytmiky. Jedným slovom bol to veľmi organický, živý a prepracovaný jazz.

Tomeka Reid Quartet z USA bolo vzorovým príkladom moderného free-jazzu. Gitaristka Mary Halvorson zaujala svojim hraním „out“, no napriek tomu jej frázy mali logickú náväznosť a človek má pocit, že každý jeden tón je hraný s najväčšou precíznosťou a nemožno ho odstrániť. Voľne poňaté improvizácie boli veľmi príjemné na počúvanie, nešlo o bláznivé experimenty, improvizácie prebiehali na pozadí formy, čo dávalo dojem organizovanosti a logickosti. Toto je moderný free jazz, ktorý je počúvateľný aj pre širšie publikum. Skvelá ukážka voľného improvizovaného umenia a vzájomnej súhry, ktorá prerástla do kolektívnej kompozície. Týmto smerom by sa mal uberať free-jazz!

Absolútne vrcholovým vystúpením festivalu a hviezdami bol kvarteto Schaerer/Biondini/Kalima/Niggli. Jazz nie je len improvizácia akýmkoľvek spôsobom, ale jazz je hlavne o súhre a harmónii a presne tomu zodpovedalo toto zoskupenie. Netradičné vystúpenie plné rôznych farieb a komunikácie. Beatbox, jazz, rock, etno ... a mnoho ďalšieho - ani sa to nedá popísať, čo všetko dokázali živo spojiť dokopy. Boli to štyria maliari maľujúci spolu jeden obraz, každý svojou technikou, no výsledok bol jednotný.

Na záver celého festivalu vystúpila americká formácia Henry Butler, Steven Bernstein & The Hot 9 „Viper`s Drag“ bol projekt poriadne nabitý pozitívnou energiou. Úžasný slepý klavirista Henry Butler vnášal do hry veľký cit, invenčné frázovanie, zaujímavú rytmiku a občas sa objavili ašpirácie na vážnu hudbu. Slobodná, nezávislá hudba plná empatie a citu ladená do blues a soul si podmanila publikum.