V podstate len pár dní po Bratislavských jazzových dňoch si jazzuchtivé publikum mohlo vychutnať ďalší skvelý koncert. V rámci série koncertov City Sounds sa v bratislavskom klube Babylon opäť predstavil fenomenálny basgitarista Victor Wooten. Úvod koncertu patril však víťazovi súťaže Pódium mladých talentov BJD 2015, skupine Groove Hub.

Založil ju v roku 2012 klávesista, skladateľ a aranžér Ľubomír Šramo s basgitaristom Adamom Hudecom a hráčom na bicie nástroje Radovanom Vallachom. V približne trištvrtehodinovom vystúpení zazneli kompozície z albumu Enter The Hub, prinášajúce hudbu presahujúcu hranice hudobných žánrov. Energicky pulzujúca rytmika, ktorá sa nebojí nepravidelných rytmov ani zložitých unison, farebné klávesy, invenčné sóla technicky vyspelých hráčov - to všetko vhodne zakomponované v skladbách priznávajúcich inšpiračné zdroje art rocku, súčasnéhu fusion či romantizujúcej filmovej hudby. Trio zožalo zaslúžený potlesk a po krátkej prestávke spojenej s prestavbou pódia, prišiel na scénu očakávaný Victor Wooten.

Jeden z piatich hudobne nadaných bratov Wootenovcov, ktorý už ako šesťročný hrával v rodinnej kapele, v priebehu času nositeľ Grammy, trojnásobný víťaz ankety The Bass Player of the Year, skladateľ ovládajúci okrem svojho nástroja aj husle, cello, bicie, klávesy aj gitaru, aranžér a producent, no v prvom rade excelentný basgitarista. Spolu s ním sa na pódiu predstavili bubeník Dennis Chambers - kultová postava jazzrocku 80-tych a 90-tych rokov, ktorého mimoriadne energickú a dravú hru sme obdivovali na nahrávkach gitaristu Johna Scofielda, Johna Mc Laughlina, Mika Sterna alebo saxofonistu Gary Thomasa a hráč na tenor a soprán saxofóne a dychový syntezátor Bob Franceschini, známy zo spolupráce s Mikeom Sternom, Paul Simonom a hviezdou salsy a latinskoamerickej hudby W. Colónom. No a čo títo traja predviedli, to bolo niekedy normálne až dychberúce. Už prvá skladba ukázala, čo sa dá spraviť na jednoduchom pôdoryse s trojtónovým motívom. Otázky a odpovede, hudobné súboje, hlavne medzi Victorom Wootenom a Dennisom Chambersom, kedy sa človek neubránil úsmevu nad samozrejmosťou a vtipom, s akými viedli hudobný dialóg. Striedanie rytmov, groovov, vzájomné rešpektovanie sa v skladbách, ktoré boli postavené na dokonalých individuálnych výkonoch (Victor Wooten pôsobil, akoby mal prsty na dvoch miestach naraz, neskutočné !!!), Dennis Chambers hral ako skupina bubeníkov, akurát Bob Franceschini bol troška nespravodlivo mierne v úzadí. Mal nevďačnú úlohu melodického hráča, ale nie hlavného sólistu, tú pochopiteľne s bravúrou zvládal Victor Wooten. Zo svojich basgitár značky Fodera, vlastný model Yin Jang vydoloval maximum, žiadna technika mu nebola cudzia, hral melodicky, harmonicky, akordicky, striedal jednohlas alebo viachlas a keď ani to nestačilo, pomohla zvuková technika - looper či basový syntezátor. Zaznelo samozrejme aj blues, ako hudobná lahôdka skladba Johna Coltranea After the Rain, či len tak mimochodom citácia Hancockovho Maiden Voyage.

Prakticky dvojhodinový koncert ukončil improvizovaný prídavok „funky groove in d minor,“ ktorý si vytlieskalo vďačné roztancované publikum. Treba len poďakovať organizátorom koncertu za skvelú prácu pri približovaní kvalitnej hudby poslucháčom a divákom. Držím palce a len tak ďalej !