Včera nám v našich ušiach doznel ďalší ročník One Day Jazz Festivalu. Už niekoľko rokov sa tento festival snaží prinášať pestrú dramaturgiu, pričom pozýva veľké zahraničné esá. Inak tomu nebolo ani tento rok a poslucháči si mohli vypočuť päť špičkových kapiel.

Festival otváral projekt European Mantra pod vedením etablovaného bubeníka Gergö Borlaia. Skupina teda zvukovo vôbec nešetrila a odpálila to poriadne naplno a nahlas so svojím drvivým metalovým jazzom. Kúzlo skupiny spočívalo predovšetkým v žánrových a dynamických kontrastoch. Myšlienky a nápady boli dobré, no pre metalového fanúšika tam bolo primálo metalu a pre jazzového fanúšika zasa málo jazzu. Gitara Péta Lukácsa tvorila metalový element a ako opozitum voči nemu stál klavirista s pekným jazzovým feelingom János Nagy, ktorý výrazne pridal na hodnote tohto vystúpenia.

Nasledujúce vystúpenie slovinského saxofonistu Jure Puklu prinieslo úplne odlišnú atmosféru moderného straight-ahead jazzu. Jure Pukl patrí medzi mladú novú generačnú vlnu v New Yorku. Jeho herný štýl bol veľmi bohatý na rýdzo jazzovú rétoriku a pestré výrazové schopnosti, ktoré ponúkli prierez naprieč históriou jazzu. Improvizácie a komunikácia tvorili väčšiu časť koncertu, pričom hudba mala prevažne jemný a mäkkší charakter. Občas sa žiadalo výraznejšie zmeniť dynamiku a priniesť živšie tempo, ale aj tak po všetkých stránkach bolo toto vystúpenie na vysokej úrovni.

Veľkým prekvapením bolo české zoskupenie Dan Bárta & Robert Balzar Trio, ktoré bolo pestrím vokálnym obohatením. Silná stránka tohto zoskupenia je ich inovatívnosť vo sfére vokálneho jazzu. Vďaka unikátnej, zaujímavej farbe hlasu a štýlu spevu Dana Bártu, ktorý sa vymyká jazzovej konvencií, znie zoskupenie veľmi sviežo a moderne. Jeho spev podporený špičkovými muzikantmi a skvelou, živelnou a melodickou rytmikou v podaní Roberta Balzara sa postarali o výnimočný zážitok. Predovšetkým zaujal ich precítený prejav plný naratívneho a lyrického charakteru, pričom ani jedna nota nebola navyše, bez zmyslu a emócií. Kompozične prezentovali estetiku s dôrazom na melodickosť, ľahko uchopiteľné myšlienky, bez zbytočných komplexností. Skvelým zavŕšením brilantného vystúpenia boli vokálne efekty, ktorými Bárta posunul a obohatil svoje výrazové prostriedky.

Hviezdne trio Danilo Pérez - John Patitucci - Brian Blade alebo Children of the Light bolo absolútnym vrcholom večera. Títo páni prišli ukázať ako vyzerá v súčasnosti moderná tvár mainstreamového jazzu. Všetci traja pôsobia po boku Wayne Shortera a táto spolupráca im je veľkou školou, pretože jeho konceptuálny princíp predviedli v určitej podobe aj na tomto koncerte. Koncept je založený predovšetkým na kolektívnej improvizácií, ktorá prerastá až do kompozície v daný moment, teda do tak zvanej komprovizácie. Okrem toho sme mohli sledovať ako Brian Blade - bez pochýb jeden z najlepších bubeníkov na svete, predvádza svoje kvality v kolektívnej súhre. Neuveriteľné, koľko farieb vyprodukoval z malej sady bicích a ako veľmi citlivo reaguje na hru spoluhráčov. V tomto nemá žiadnu konkurenciu! Skutočne skvelé vystúpenie plné energie, komunikácie a špičkového jazzového umenia.

Na záver večera prišiel Grammy ocenený gitarista Lee Ritenour, ktorý priniesol na záver pohodovú a oddychovú hudbu vo forme smooth jazzu v kombinácii s funkom, soulom a blues. Koncert ťažil z jednoduchosti a zrozumiteľnosti motívov, ktoré sa často opakovali. V kapele hral i dramaturg a riaditeľ festivalu Martin Valihora na bicie nástroje. Veľmi príjemné vystúpenie na počúvanie, avšak nemohlo konkurovať levelu, ktorí sme počuli od Children of the Light - to bolo majstrovské jazzové umenie!