Umelec si praje pred nástupom úplne ticho. Pár sekúnd napätého očakávania a nastáva búrlivý potlesk. Chick Corea (klavír) vchádza ako posledný, je sprevádzaný Brianom Bladeom (bicie nástroje) a Eddiem Gomezom (kontrabas). Jazzové trio je pre mňa vrcholom inštrumentálneho hrania, nič sa nedá skryť, hráč musí byť sólista, osobnosť, ale zároveň je veľmi dôležité vedieť sa prispôsobiť, v správny okamih ustúpiť do pozadia a nechať vyniknúť toho druhého. Trio býva aj o priateľstvách, ale hlavne by malo byť o radosti z hudby. Všetky tieto aspekty bolo možné postrehnúť na koncerte v Brne, v rámci turné „Chick Corea Trio“. Mimochodom, Corea vystupuje podľa jeho oficiálnej stránky ešte s ďalšími troma projektami, čo dokazuje jeho neutíchajúcu túžbu po hraní a celkový elán. To všetko vo veku 75 rokov.

Samotný večer nás previedol cez rozličné štýly aj obdobia. Na úvod zaznela skladba 500 Miles High z roku 1973. Alice In Wonderland bola zasa venovaná klaviristovi Billovi Evansovi. Štýlová pestrosť bola dosiahnutá napríklad baladickým štandardom But Beautiful a najmä záverečným Anna's Tango, v ktorom koncert vygradoval, sólisticky aj celkovou energiou. Pestrosť skladieb bola počas koncertu akoby symbolicky sprevádzaná aj rozdielnymi osobnosťami. Corea hrá s rozvahou a jedinečnými skúsenosťami, aké má v hudobnom svete snáď len on sám. Sympatické bolo sledovať jeho veľkorysosť a spôsob, akým nechával vyniknúť svojich spoluhráčov. Gomez pôsobil celý večer maximálne koncentrovane, možno až zbytočne chladnokrvne. Blade sa zasa na prvý pohľad snažil ukázať v najlepšom možnom svetle, veď sám je najmladším členom tohto tria. Kto ale pozná tohto talentovaného a sympatického bubeníka, dobre vie, že ide vždy nekompromisne naplno.

Bol to večer inteligentného jazzu, sám Gomez v jednom rozhovore povedal, že Corea komponuje skladby, pri ktorých musíte mať dostatočné vzdelanie. Nebola to žiadna show, žiadne emočne vypäté momenty. Komorné zoskupenie troch hráčov naplnilo obrovskú halu. Toto sa nepodarí veľa hudobníkom.