Sobotňajšie poobedie medzinárodného jazzového veľtrhu v Brémach patrilo výlučne domácim, čiže nemeckým kapelám. Vystúpenia nemeckých kapiel odštartoval koncert Lorenz Kellhubera. Ten priniesol moderný sound klavírneho tria v štýle mainstreamového jazzu. Toto vystúpenie však nepatrilo medzi tie najinvenčnejšie, no Kellhuberové melodické cítenie a virtuozita robili obsah pútavým aj napriek občasným klišé postupom.

Trio ELf svojim charakterom rozhodne vystúpilo z davu ostatných nemeckých jazzových kapiel. Súčasťou tohto moderného zoskupenia je aj slovenský rodák pôsobiaci v zahraničí - kontrabasista Peter Čudek. Trio Elf sa predovšetkým zameriava na kombináciu elektroniky, funku a populárnej hudby s jazzom. Nie je teda žiadnym prekvapením, že ich skladby mali silný nádych minimal music a prevažne jednoduchý koncept. Samotné témy skladieb sa na jazz ani veľmi neponášali. Nositeľom jazzového elementu boli hlavne improvizačné vstupy. Swingujúcu rytmickú sekciu často nahrádzal sprievod v štýle D'n'B. Hneď úvodná skladba bola veľmi zaujímavá, keď svojím rozkúskovaným a roztriešteným charakterom spolu s prerušovanými frázami mala pripomínať strihanie hudby v štúdiu. Na záver svojho energického vystúpenia nechali vybrať poslucháčov populárnu skladbu, z ktorej urobili cover. Publikum vybralo Kraftwerk a skupina sa tohto coveru zhostila veľmi originálne.

Jednou z ďalších nemeckých kapiel bola Nico Lohmann Quintett. Lohmann si zvolil pre svoje hudobné smerovanie dráhu mainstreamového jazzu. Kompozície mali výrazný melodický charakter s dôrazom na naratívnosť a jemnosť. Témy boli zaujímavým spôsobom aranžované v kontrapunkte pre dva saxofóny. Všetky skladby sa však na seba až príliš veľmi podobali a po čase už nepôsobili tak zaujímavo. Kompozíciám chýbal väčší drive a nejaký väčší kontrast.

Nemecké poobedňajšie vystúpenia uzatvárala vynikajúca klaviristka Julia Hülsmann so svojim trio zoskupením. Jej hudba mala výraznú melodiku a niesla sa v štýle moderného mainstreamu, pričom klavír hral témy často v unisone s kontrabasom. V koncepcií skladieb bola líderka jasne v popredí. Rytmická sekcia sa niekedy zaujímavo stiahla do úzadia a pôsobila skôr iba ako sprievodná farba pre klavírne party. Skladby boli príliš podobné a mali často veľmi dlhý, rozvláčny pomaly sa vyvíjajúci priebeh. Neustála utiahnutosť, opatrnosť, jemnosť a uhladenosť výrazu začali po čase nudiť. Kompozíciám chýbal moment prekvapenia a dávka energie.