Už po jubilejný desiatykrát združil festival Are You Free? priaznivcov kvalitnej hudby a jazzu v Dunajskej Strede. Dramaturgia desiateho ročníka sa nesie v zaujímavom rozdelení na komornú, akustickú hudbu a free-jazzový večer. Prvý deň priaznivcov festivalu privítala príjemná akustika menšej Galérie súčasných maďarských umelcov s komornejšou zostavou tria a kvarteta.

Jubilejný festival otvorilo známe slovenské zoskupenie PaCoRa Trio. Kapela už dlhé roky prezentuje veľmi originálny sound, ktorý sa nesie v duchu prepojenia ľudovej folklórnej tradície s jazzom. Skladby boli plné farieb, pestrej rytmiky a perkusívnych prvkov. Najviac človeka prekvapí autentickosť a organickosť ich prejavu v spájaní dvoch úplne odlišných svetov. Napriek rearanžovaniu mnohých piesní v duchu jazzu a používaním jazzovej rétoriky, sa objavujú aj veľmi nádherné ozdobovania typické pre folklór. Ľahkosť s akou spája PaCoRa tieto prvky a ich vyváženosť lahodí ušiam poslucháča. Mimo folklóru bolo cítiť najčastejšie prvky mainstreamu a poctivej hard-swingujúcej rytmickej sekcie, ale na prekvapenie sa objavili aj mierne náznaky funku v unikátnej interpretácií ľudovej piesne Išla sova na tanec. Vystúpenie sa nieslo v znamení veľkej virtuozity a bravúrne odohraných aj náročných unisono pasáží ako napríklad v skladbe Vyrástol mi strom zelený v sádku. Stano Palúch viackrát poukázal na deformáciu ľudových piesní a stratu autentickosti pôvodných predlôh, no predsa len v hudbe ostáva veľa pôvodného z poetiky ľudovej hudby. Bez pochýb môžeme PaCoRa Trio označiť za slovenský unikát, ktorý si myslím, že je jedinečný aj v celosvetovom kontexte a opäť sa postaral o skvelý zážitok.

Večer uzatváralo rakúske sláčikové kvarteto – Radio String Quartet (Bernie Mallinger - husle a spev, Cynthia Liao - viola, Sophie Abraham - cello a Igmar Jenner - husle). Ten sa zameral na repertoár z úplne odlišnej sféry. Ťažisko ich hudby bolo vo zvukomaľbe a ambientných plochách s cieľom vytvoriť špecifickú atmosféru. Hudba sa pohybovala na rozmedzí súčasnej vážnej a filmovej hudby s občasnými prvkami jazzu, ktorých však bolo po menej a miestami sa objavili aj náznaky minimalizmu. Kompozície boli postavené na výrazných kontrastoch a gradáciách so striedaním skupiniek, vyčleňovaním sólistov a tutti pasážach. Neustále kontrasty, vhodné dynamické odtieňovanie a hra s priestorom dodávali hudbe dramatický efekt. Naratívny charakter hudby a atmosféru umocňovali časté ostináta, veľmi citlivý a emotívny prednes a paralelizmy v harmónií. Najjazzovejšie skladby boli adaptácie kompozícií John McLaughlina, v ktorých sa vygradovala expresivita a objavili sa aj experimentálnejšie prvky, či väčšie disonancie. Celkový hudobný dojem však aj napriek mnohým kontrastom začal s množstvom skladieb pôsobiť trochu jednotvárne a staticky. Zapríčinil to veľmi jednoliaty hudobný koncept takmer v každej skladbe, ktorý vychádzal z tých istých prvkov.