Úprimne povedané, muzikantská produkcia a aktivity saxofonistu a flautistu Wolfganga Puschniga zo susednej Viedne prakticky nikdy neprenikli do užšieho zorného poľa mojej zvedavosti a lačnosti po muzike. Veru, nebyť požiadavky na túto recenziu, tento stav by sa zrejme tak skoro nezmenil. O to viac prekvapujúce a radostné bolo objavovanie jeho výnimočne vydareného kompilátu troch CD a jedného DVD, ktorý vydal so svojimi priateľmi k svojej päťdesiatke. Kompilát je jednoducho skvelý! Ani nemusíte čítať ďalej a rovno si jedno balenie zadovážte. Neoľutujete! Takéto milé, priateľsky uvoľnené a nápadito pestré hudobné potešenie nepostretne človeka len tak hocikedy. Je skôr za odmenu.
Wolfgang Puschnig sa narodil v Rakúsku v korutánskom Klagenfurte (po slovinsky Celovec) v roku 1956. Mesto aj kraj samotný sa nachádzajú na pomedzí troch kultúr - nemeckej, románskej a slovanskej - ktoré iste mali svoj vplyv na jeho osobnosť. Ako mladík však už v roku 1974 z Klagenfurtu odchádza za svojou hudobnou kariérou do Viedne, kde k jeho prvým, a z hľadiska histórie zásadným, počinom patrí podiel na založení legendárneho a vo svojej prvej fáze mladícky anarchistického Vienna Art Orchestra (VAO). Udialo sa to v roku 1977 počas spoločného koncertu s Mathiasom Rüeggom. Ako sólista neskôr s orchestrom VAO vydal mnoho albumov. Ďalším z významných míľnikov v jeho kariére bol začiatok jeho dlhodobej spolupráce s Carlou Bley v roku 1985 a potom vydanie vlastného sólového albumu Pieces of a Dream v roku 1988. Na tomto albume ovplyvnenom korutánskym folklórom hrá Puschnig duetá s hviezdami ako Carla Bley, Jamaaladeen Tacuma (bývalý kotrabasista Ornette Colemana), Hans Koller, Linda Sharrock, Hiram Bullock, Harry Pepl a ďalšími výnimočnými hudobníkmi.
Balík Things Change obsahuje 3 CD a 1 DVD: CD1 - Meiner Söl’/Moj Duh, Songs from Carinthia; CD2 - 3D…, Better Late Than Never; CD3 - Remains of the Days; Bonus-DVD - Visual Infliction.
Prvé CD je silne inšpirované korutánskym folklórom a je čisto akustické. Vokály štyroch spevákov doprevádza Puschnig na altsaxofóne a flaute. Texty sú v rôznych korutánskych nárečiach vychádzajúcich zo slovinčiny aj nemčiny. Nie je ťažké predpokladať, že toto CD sa zrejme v domácom rakúskom prostredí radí k vysoko hodnoteným folklórnym počinom podobne ako aktivity Emila Viklického na poli moravského folklóru.
Druhé a tretie CD sú v celkom inom duchu. CD2 Better Late Than Never nahral a skomponoval Puschnig spoločne v triu so skvelým elektronickým mágom Paulom Urbanekom (klavír, klávesy, zvuky) a Patricom Heralom (perkusie, spev, živé loopy). Puschnig tu predvádza nápadité melodické party na flaute, ktoré sú svojím pozitívnym duchom blízko Jiřímu Stivínovi z čias spolupráce s Daškom, Favreom či Tony Scottom. Zvuk klávesov je náladou naopak blízky obdobiu okolo vzniku fussion a Davisovho Bitchies Brew. Jemne dávkované melodické (ľudové?) motívy plus istý ťah k indickej meditatívnosti daný nielen flautou, ale aj rytmikou, dotvárajú spolu s elektronickými loopmi mimoriadne zaujímavý a autonómny výsledný tvar.
Najzaujímavejšie je asi CD3 Remains of the Days, ktoré podľa bookletu ponúka rôzne prebytky, do ktorých síce hudobníci vložili veľa zo svojej životnej energie a emócií, ale ktoré nemohli byť z rôznych dôvodov použité. Je to kaleidoskopický pohľad na mnohé hodnotné aktivity Wolfganga Puschniga mimo jeho hlavných projektov. Sú tu záznamy z workshopov, rôzne nápady a podklady pre budúce nahrávky alebo nepoužité nápady zo starších, či až historických vecí. Spektrum CD je naozaj široké. Siaha od experimentálnych zvukov až po pekne na živo odpichnutý klasický jazzový slaďák s altsaxafónovým sólom na motívy With a Little Help From My Friends od Beatles. Prvá skladba 3D Remix z CD3 znie tak trochu ako kompilát neskorého Davisa, je však celkom autonómna, ako všetko na tomto CD. Chýbajú v nej „zlé“ zložky, pre ktoré sa mi dnes tak ťažko počúva neskorý (1985-91) a neúprimný davisovský „featuring“ nabubraných podkladov od Marcusa Millera a Co. (napr. Man with Horn alebo Tutu). Naopak, je tu doplnené to, čo vo svojom zenite Davis už dodať nezvládol. V druhej skladbe vyrazí dych Speváčka! Linda Sharrock so svojím hlasom miestami drsným ako alt saxofón je úchvatná! A CD neprestáva v prekvapovaní. Je tu všetko, čo mám rád. Stivínovská radosť z hrania na flaute, a opäť skvelá Sharrock v unisone so saxofónom, a kakofonické free, a Afrika, a výborný živý kus z koncertu, a tak ďalej... Všetko to do seba zapadá aj napriek zdanlivej nesúrodosti materiálov z rozličných období. Zapadne aj sólový klavír Mathiasa Rüegga a Uli Scherera. Každý použitý zvuk má opodstatnenie a funkčnosť. Všetko má prirodzený zmysel a dáva pocit vyváženej harmónie a súladu. Výrazné akustické nástroje v zaujímavom kontraste so syntetickými urbánnymi pazvukmi a elektronickými loopmi šťavnatými ako čerstvo odtrhnuté jablko, sú s veľkým umom miešané s ostinátnymi figúrami rôznych bublavých groovov. Upútajú výborne naprogramované bicie a živý zvuk basov (Urbanek) v kombinácii so živými perkusiami. Blisne sa tu aj Kim Duk Soo so svojim bubnom changgo. Zvukovo a kompozične je všetko veľmi presné, nástroje idú v permanentnom sóle a improvizácií je minimum. Vyváženosť tejto spektakulárnej kompilácie emočne naviazanej na nám blízku kultúru strednej Európy ma mimovoľne zvádza k paralele so ženskou krásou. Ale odolám vstupu na tento tenký ľad. Odstrašil ma inak vždy veľmi objektívny a brilantný Milan Lasica svojou prekvapujúco machovskou esejou - ódou na Angelinu Jolie, ktorá sa objavila v Týždni. Obmedzím sa teda na konštatovanie, že v nahrávke je „to niečo“ esenčné a neuchopiteľné, čo ju podobne, ako niektoré ženy, robí krajšou, zaujímavejšou a príťažlivejšou. Viem si predstaviť, že muzikanti majú čo závidieť.
