FuseJazz mala byť prvá sobotňajšia kapela, no mali však isté problémy na ceste, ktoré zapríčinili, že sa nemohli dostaviť načas. Svoje vystúpenie nakoniec zorganizovali s meškaním - boli druhí v poradí, po poľskom Soundcheck-u.
Jedna z najreprezentatívnejších slovenských formácií, hrajúca fusion music, predstavila svoj druhý album Euphoric Union. FuseJazz predstavuje nový smer na slovenskej "fusion music" scéne (ak vôbec nejaká existuje). Jej tvorba je citeľne odlišná od štandardných slovenských jazzových formácií. Orientuje sa na fúziu jazzu a rocku s prvkami funku, ale aj iných žánrových odvetví. Nechýba samozrejme swing, samba a ďaľšie... Vo všetkom, však zohráva dôležitú rolu groove, ktorý je akýmsi sprievodcom (ako pre poslucháča, tak aj pre interpreta) v pestrom pralese štýlov. Pritom veľký dôraz sa kladie na modernosť štýlu a aktuálnosť výrazu.
Kapela prišla na festival v pôvodnej zostave, ktorá bola vytvorená v roku 1999 dvoma trnavskými bratmi - Štefanom Bugalom - bubeníkom a Michalom Bugalom - hrajúcim na gitare. Na basgitare hrá Juraj Gregorík a za klávesmi sedí Eugen Vizváry. Hlavná časť repertoáru, ktorá sa skladala výhradne len z vlastnej tvorby, bola z dielne Štefana Bugalu, ktorého skladby majú obvyklú jazzovú formu: téma – sóla - téma. Dominantné postavenie v dielach mala väčšinou medzihra. Jej súčasťou je unosino (dozvedel som sa, že je to veľmi obľúbená zložka autora), často vyjadrujúce vyvrcholenie skladby. Všetko je však vkusné a logicky skombinované. Dôležitou charakteristickou črtou kompozícií Štefana Bugalu je takmer vždy náročný rytmický model biciích a nekonvenčné harmonické postupy. Autorsky sa podieľal dvoma skladbami aj gitarista Michal Bugala.
Svojský prístup, respektíve odlišná žánrová orientácia od jazzu, vo mne vyvolávala občas chaos. Nechcem chlapcov nijak negativizovať, ale asi som očakával viac. Na môj vkus to bolo príliš fusion, veľká jazzová neznáma, ťahajúca sa do rocku a funku. Dosť energické a rýchle. Ale verím, že má táto hudba veľa priaznivcov.