Piatkový večer festivalu pokračoval vystúpením legendy slovenskej hudobnej scény – klávesového improvizátora Mariána Vargu. Keď som sa dopočul, že práve on vystúpi na jazzových dňoch, trochu ma to prekvapilo. Zrejme každý počul jeho hudbu buď naživo alebo na CD nosičoch, resp. na LP platniach ešte v bývalom režime, a musím konštatovať, že jeho hudba vychádza skôr z konceptu európskej artificiálnej hudby 20 storočia, častokrát nachádzajúcej inšpiráciu v štýlových obdobiach barokovej a klasicistickej hudby. Na druhej strane však uznávam, že Marián Varga je jeden z prvých hudobníkov, ktorý vo svojej hudbe uplatňuje absolútnu improvizáciu, čo je vyslovené komponovanie hudby priamo na pódiu. A najmä tento fakt mu už dlhé roky prináša úspech aj u jazzových fanúšikoch.
Piatkové sólové vystúpenie tohto mága, inak prvý krát v histórií bratislavských jazzákov, malo veľký úspech. Marián Varga zo svojho bohatého repertoáru, asi 20 albumov, vytiahol pomerne známe kompozície, niektoré ešte z čias pôsobenia v legendárnej skupine Prúdy a v skupine Collegium Musicum, prvej československej artrockovej kapele, ktorú on sám založil. Skladobné techniky kompozícií nie sú zložité, väčšinou obsahujú hlavnú tému s jednoduchým, ľahko zapamätateľným námetom a voľne improvizovaný kontrastný stredný diel, ktorý diváka veľakrát naľaká, strhne a vtiahne do deja. Na koncerte bolo veľmi zaujímavé sledovať pohyby jeho rúk po klaviatúre, ako si jeho trasúce ruky vyberajú jednotlivé tóny a na jeho mimike bolo vidieť totálne prežívanie úplne iného, zvukového sveta. Marián Varga sa momentálne venuje komponovaniu filmovej a divadelnej hudby. Posledný album, ktorý nahral s Moyzesovým kvartetom sa dosť líši od jeho predchádzajúcej tvorby, ale zabezpečuje mu univerzálne miesto na scéne.