Jazzová jeseň sa pomaly chýli ku koncu a s ňou sú spojené väčšie či menšie festivaly a koncerty. Siedmy ročník nekomerčného bratislavského jazzového festivalu Pet Jazz predviedol jazz v podaní ozajstných hviezd slovenskej scény.
Prvým dôvodom na radosť bol fakt, že diváci môžu na tomto festivale už siedmy rok počuť jazz nespojený s komerciou, ďalším dôvodom je finančná podpora tohto podujatia zo strany Hudobného centra. Na druhej strane tu je opäť veľmi malá návštevnosť divákov a nedostatočná propagácia podujatia. Ale na to sme si už bohužiaľ asi zvykli.
Celovečerný festival odštartovala pomerne nová formácia LT Quartet tenorového a sopránového saxofonistu Ľubomíra Tamaškoviča. Kvarteto ďalej tvoria: Juraj Kalász – kontrabas, Jozef ,,Iši“ Döme a avizovaného Františka Báleša na klavíri vymenil Michal Ragač. Vystúpenie tejto skupiny bolo miestami úsmevné. Aj samotný Juraj Kalász mi po vystúpení povedal, že to celé bol ,,úsmev v slzách“. Navonok veľmi príjemne pôsobí na pódiu už starší Ľubomír Tamaškovič so svojimi saxofónmi. Skladby ako Big Nick alebo Impressions od John Coltranea v  podaní LT Quartetu a jeho lídra sú akoby ozvenou k jeho celoživotnému vzoru, všestranného saxofonistu John Coltranea. Nie každý sa môže pochváliť tým, že osobne stretol tohto saxofónového mága. A práve Ľubomír Tamaškovič, vtedy ešte mladý a dlhovlasý ho stretol a videl naživo na jednom z jeho koncertov.
Vystúpenie na Pet Jazze sa veľmi nevydarilo, zlyhala komunikácia medzi hudobníkmi, hlasné dohadovanie počas skladieb bolo počuť až do publika a zle dohodnuté rytmy pôsobili rušivo. Takisto preexponované sóla na bicích a hlučné závery skladieb, ktoré ma zdvíhali zo stoličky, nepridali ,,na sláve“ tejto formácie. Ale musím uznať, že z tohto zoskupenia vyžaruje akási pozitívna energia a radosť z hudby, ktorá niekedy dokáže očariť divákov viac ako chladná profesionalita, v ktorej nie je vložené srdce hudobníka.