8.január 2008, Veľké koncertné štúdio Slovenského rozhlasu, Bratislava

V utorok pred devätnástou sa foyer budovy Slovenského rozhlasu zapĺňal čoraz väčším davom sklamaných fanúšikov Ivy Bittovej. Lístky na jej koncert v duu so slávnym jazzovým kontrabasistom českého pôvodu Georgom Mrazom boli vraj vypredané už pred týždňom. Vo foyer prevládala beznádej. Ani mnohé známe firmy sa nevedeli dostať dnu. Pri vchode sa okolo mňa mihali tváre slovenskej kultúrnickej a intelektuálskej high-society. Zazrieť bolo možné aj troch ministrov, vrátane jedného súčasného. Deň predtým hrali Bittová s Mrazom identický program v známom, objemom však neveľkom, viedenskom jazzklube Porgy & Bess (asi ako naša Hlava XXII). Viedenčania,

na rozdiel od Bratislavčanov, išli zrejme na Georga Mraza. A Ivu dostali ako nečakaný bonus. V Bratislave je však všetko inak. Éterická „Bittovka“ opäť predviedla, ako veľmi má Bratislavu omotanú okolo prsta. Jej koncerty sú tu vskutku udalosťou. Najmä po úspechu spoločného albumu Matter s Vladimírom Godárom a jeho veľkolepom živom predvedení vo veľkom Evanjelickom kostole v Bratislave na Panenskej na jeseň minulého roku.
Vo veľkej sále rozhlasu s viac ako 400 kreslami nie je voľné jediné miesto. Intelektuálske celebrity, na ktoré sa neušli lístky, sedia natlačené na schodoch. Koncert začína. Na obrovskom pódiu, ktoré je priveľké

aj pre symfonický orchester, sa strácajú dve postavičky. La femme fatale Iva oslávi tohto roku päťdesiatku. Vyzerá však, ako vždy, fantasticky. Rozpustené vlasy, štíhla súmerná postava, magický zjav, celá je zahalená v akejsi veľkej šatke. Je príťažlivá, vkusná a iná ako čokoľvek a ktokoľvek. Ako nejaký Dorian Grey. Používa veľmi citlivý mikrofón, od ktorého môže stáť aj dva metre a stále počuť aj najjemnejšie nadýchnutie. Našťastie, rozhlasová sála má fantastickú akustiku, možno najlepšiu v Bratislave, a tak sme všetky detaily a jemné nuansy nezvykle introvertného koncertu výborne počuli.
Obe mimoriadne osobnosti svetového

rozmeru predviedli bravúrny muzikantský výkon. Ideovo nadviazali na čerstvý album Moravian Gems nahratý spoločne s rešpektovaným jazzovým klaviristom a propagátorom moravskej ľudovej hudby - Emilom Viklickým a bubeníkom Lacom Troppom. No i tak koncert nenaplnil moje očakávania. Kombinácia kontrabasu s Iviným typickým vokálnym a husľovým prejavom v čudne prearanžovaných moravských ľudových piesňach z jej starších albumov („vodenka voda, voda uplyne, láska pomine, jak lísteček na rozmaríne“), mi pripadala rozpačitá. Príliš veľa sól a improvizácií na kontrabase, ktorý apriori nie je sólovým nástrojom, pomerne rýchlo stratilo príťažlivosť.

Navyše sa zdalo, že kvôli udržaniu vyrovnaného partnerstva v duu, Iva pritiahla svojmu divotvornému temperamentu kohútik a použili tiež zopár trikov na prebudenie divákov. Ako napríklad ten, keď akože započúvaná Iva uprostred Mrazovho sóla náhle teatrálne vykríkne: „Promiň!“, priskočí a prevráti mu noty, aby mohol pokračovať. Ako som sa dozvedel, ten istý trik predviedli deň predtým vo Viedni. Za nie príliš vhodné považujem aj predvedenie veľmi emotívneho milostného vyznania Samota od Richarda Müllera, ktoré venoval Ive („trpím bez teba, samota je veľká“). Všetci predsa vieme o ich zvláštnom vzťahu a aj o tom, že je dnes Richard vysatý

zo života priam až na smrť. Jednako, bol to jeden z emočných vrcholov koncertu. Iva je aj veľká herečka. Nakoniec si muzikanti užili decentné standing ovation vďačných Bratislavčanov. Boli aj dva prídavky, v poslednom prekvapujúco zahrali beatlesovku Good Night.
Nemyslím, že umelecky tento koncert dosiahol úroveň tých starších. Napríklad toho spred desiatich rokov, kedy v tej istej, no poloprázdnej, sále rozhlasu uviedla azda svoj najlepší album Bílé inferno, pripravený spoločne s gitaristom Václavekom. Napriek tomu mohol terajší koncert priniesť tým, ktorí nemajú Ivu až tak zmapovanú a napočúvanú, intenzívny zážitok. Vo mne však

vzbudil skôr nepokoj z možného vyhorenia a recyklácie.
Paradoxom záveru bolo, že Mraz hral prídavok s poranenou rukou. Poranil si ju o kyticu darovanú Agnesom Snopkom, bývalým ministrom kultúry, človekom, ktorý zásadnou mierou prispel k Bittovej popularite na Slovensku...