Prvé, čo mi príde na um pri slove big band, je najskôr osoba skladateľa, aranžéra, gitaristu a pedagóga Matúša Jakabčica. Uznávaná jazzová osobnosť nielen doma, ale aj v zahraničí, opäť potvrdila svoje kvality na koncerte v divadle Aréna.
Plná sála, akú divadlo už dávno nezažilo, množstvo zvedavých fanúšikov, ktorí si prišli pozrieť nezvyčajné, tretie ,,vydanie jazzového mesačníku“ druhej série s názvom T-mobile jazz v divadle Aréna. Nezvyčajné preto, lebo na programe nebol len ,,klasický“, dobrý jazzový koktail, ale priaznivci jazzu mohli byť svedkami krstu debutového albumu Matúš Jakabčic CZ/SK Big Band feat. Harry Sokal. A musím povedať, že skladby naozaj stoja za vypočutie. Už len skutočnosť, že big band tvoria jedni z najlepších hráčov z územia bývalej federácie, je zárukou kvality.
Sekciu trúbok a krídloviek tvoria hráči: Václav Týfa, Ondrej Juraši, Rastislav Suchan, Martin Ďurdina. Trombóny: Přemysl Tomšíček, František Karnok, Branislav Belorid, Michal Motýľ ( basový trombón). Drevené dychové nástroje v zložení: Radovan Tariška (as, ss)., Rosťa Fraš ( as, fl), Štěpán Markovič (ts, ss), Erik Rothenstein (bs) a neprítomného Mila Suchomela zastúpil Ondřej Števeráček na tenorsaxofóne.
Podobne, ako pred rokom v tomto istom divadle, sa ako hlavný hosť večera predstavil rakúsky saxofónový virtuóz Harry Sokal. Dramaturgia štvrtkového koncertu sa vydarila na výbornú. Hneď od prvej skladby bol cítiť nasadenie hráčov, ktoré však neostalo na jednej rovine, ale stále gradovalo až k hlavnému bodu programu. Jednotlivé kompozície – z pera Matúša alebo štandardy ním aranžované, sa akoby pretekajú v zložitosti zápisu aranžmánov, v hustote harmónie a najmä v presnosti interpretácie. To, čo je naozaj pozoruhodné, je fakt, že s takýmito hráčmi si to Matúš Jakabčic môže dovoliť. Skladby Lover East Boston Alcoholic Club, Harlequin Tango alebo 269 Sumner Street sa kľudne môžu radiť medzi ,,hity“ slovenského jazzového neba. Melodickosť, ktorá chytá za srdce na jednej strane, naproti tomu ťažká expresivita, husté disharmónie alebo impresionistický farebný nádych, to všetko charakterizuje túto hudbu. Pre mňa bola však vrcholom vystúpenia Suite: No Name Extension od Matúša Jakabčica. Skladba z veľkým ,,S“ po všetkých stránkach, hlavne po tej kompozičnej. Najprv jemné akordy, ľúbivé harmónie, do ktorých doslova vpadne funky groove, v ktorom sa vyžíva rytmická sekcia v zložení ( Luboš Šrámek – p, Tomáš Baroš – dbass a Marián Ševčík – dr). Zmena rytmu, metra a celkového feelingu priviedli publikum do úžasu.
Nasledoval samotný krst CD, ktorý vôbec nenarušil kontinuitu koncertu. Krstní otcovia Herbert Uhlir z ORF a Juraj Kukura, riaditeľ divadla Aréna, pokrstili album. Odzneli ešte skladby Modal 2, 1.4.E.M., či známa What A Wonderful World, v ktorých si zasólovali aj jednotlivý hráči, predovšetkým však Harry Sokal, ktorého hudobný prejav, virtuozita a pózy sú naozaj nezameniteľné. Nie nadarmo patrí k najlepším v Európe.
Na záver možno iba dodať, že buďme hrdí na takýto big band, kupujme a podporujme kvalitnú jazzovú hudbu a dúfajme, že podobná hudobná spolupráca medzi Slovákmi a Čechmi bude ešte dlho pretrvávať.