Speváčka Anna Maria Jopek je mimoriadne atraktívna žena. Vyzerá skôr ako nejaká Barbarela určená na titulku časopisu Vogue, než speváčka na jazzové pódium. Aj bratislavské publikum v tomto zmysle prudko spozornelo na začiatku jej koncertu počas Bratislavských jazzových dní v roku 2006. No pravdou je, že Bratislavčanov si získala najmä muzikantsky. V zaujímavom programe ukázala, že oprávnene patrí k pozoruhodným speváckym zjavom nielen v Poľsku, ale aj Európe.



Slávu prinieslo Anne Marii najmä CD Upojenie, ktoré nahrala spolu s hviezdnym gitaristom Pathom Methenym v roku 2002 a ktoré ju katapultovalo na významnú pozíciu v svetovom jazzovom priestore. Aj obal jej najnovšieho dvanásteho albumu s názvom ID evokuje veľké očakávania a nádeje. Okrem jej odvážne štylizovaných portrétov je plný mimoriadne atraktívnych mien participujúcich hudobníkov. Nahrávalo sa v rokoch 2006 – 2007 na rôznych miestach v Poľsku, Paríži a New Yorku a nahrávania sa zúčastnili také hviezdy ako saxofonista Brandford Marsalis, kontrabasista a basový gitarista Christian McBride, hviezdny etno spevák a basový gitarista Richard Bona, bubeník Manu Katche, perkusionista a spevák Mino Cinelu či mladý nádejný severan - klavirista Tord Gustavsen. Spolu s nimi a ďalšími poľskými hudobníkmi tu hrá aj rešpektovaný poľský klavirista Leszek Mozdzer, brazílsky bossa nova génius Oscar Castro Neves a majiteľ exotického hlasu, hráč na orientálny strunový nástroj oud, Tunisan Dhafer Youssef. Zaznie aj komorný orchester.



Bohužiaľ, hudobný obsah albumu vzbudené očakávania napĺňa len veľmi skromne a s jazzom má spoločného pramálo. Pesničky sú jednoduché, popovo ľahké, so snahou o moderný nerušivo uhladený zvuk. Skvelí inštrumentalisti nemajú v triviálnych aranžmánoch takmer žiadny priestor na vyniknutie. V pesničkách dominuje akási slovanská nostalgia typická pre najlepšie pop songy bratskej proveniencie počas vrcholiacej sovietskej éry. Anna vo svojom výraznom speve plnom vzdychov s ľahkým erotickým nábojom využíva presne ten typ frázovania. Niečo ako Sopoty, či ruská pop-estráda, ktorú je aj dnes možné zachytiť na ruských TV staniciach, zmiešané so súčasným latino a etno štýlom. Pozor, nemyslím to urážlivo. Naopak, tento „ruský“ rozmer má svoju kvalitu a vytvára akúsi novú exotickosť nahrávky. Pre mladé anglo-amerikanizované uši v našich postsocialistických zemepisných šírkach a pre všetky uši západných šírok môže ľahko nadobudnúť rozmer novej kultovej estetiky. Alebo aj nie. Kto vie. Akokoľvek, Anna Maria Jopek tu potvrdzuje, že je zaujímavá speváčka, ktorá si ide svojou vlastnou strednou cestou. Podiel na tomto smerovaní má zrejme aj jej manžel, producent, textár, aranžér a fotograf tohto albumu, Marcin Kydryńsky. Až na dve Marcinove pesničky si tie ostatné zložila Anna sama. Zostáva len držať jej (im) palce.