Chick Corea, žijúca jazzová legenda, uctievaný klavirista, Američan s talianskymi koreňmi, praktizujúci scientológ (ďalšie informácie nájdete v recenzii Coreovho bratislavského koncertu v r. 2007: http://www.skjazz.sk/zobraz/1648), oprašuje svoju legendárnosť v pozoruhodnej živej nahrávke. Nahral ju so svojím kamarátom a hudobným súpútnikom Gary Burtonom za výdatnej asistencie hudobníka a skladateľa Tima Garlanda a za sprievodu Sydney Symphony orchestra. Toto naživo nahrané 2CD je zostavené zo slávnych skladieb z obdobia Chickovej vrcholnej tvorivosti v 70-tych a 80-tych rokoch minulého storočia. Okrem niektorých originálnych duet z ich prvého spoločného albumu The Crystal Silence (1972, Senor Mouse, Crystal Silence), sú tu skladby aj z iných albumov (napríklad La Fiesta, Duende, Alegria, Waltz for Debby) prepísané pre duo klavíra s vibrafónom, niektoré so sprievodom veľkého orchestra.
Bonusy možno rozdeliť do dvoch úrovní. Prvá, a moju zvedavosť najviac vzbudzujúca, je úroveň orchestrálna. Chick vo svojom komentári na obale píše, že nemal dosť času napísať svoju prvú veľkú orchestráciu, a preto radšej neriskoval a požiadal o pomoc známeho anglického jazzmana a skladateľa Tima Garlanda. Posunul mu svoje prvotné nápady a predstavy a Tim aranžmány pre veľký orchester dokončil. Orchester možno počuť len na prvom CD a najmä vďaka svojej dychovej sekcii znie naozaj monumentálne. Aranžmány pripomínajú fanfárovitý rukopis Johna Williamsa, amerického skladateľa, ktorý sa preslávil hudbou k hollywoodskym filmom, najmä k Hviezdnym vojnám alebo hymnou k zimnej Olympiáde 2002 v Salt Lake City. V každom prípade orchester svojím dynamickým koloritom so vzrušujúcimi fortissimami významne umocňuje vyznenie známych Chickových skladieb a ich latino charakter.
Natíska sa otázka, či porovnateľnou paralelou tohto pozoruhodného počinu Chicka Coreu, Garyho Burtona a Tima Garlanda v jeho význame nemôže byť napríklad Ravelova orchestrácia slávneho Musorgského cyklu pre sólový klavír Obrázky z výstavy. Alebo je to skôr paralela k výnimočnému reunionu ex-zeppelinov Roberta Planta a Jimma Pagea vo vynikajúcej prerábke svojich starých pesničiek na albume No Quarter (1994)? Hmm, netrúfam si na to dnes odpovedať, čas ukáže.
Druhou úrovňou bonusov je neslýchaná vyzretosť a lahodnosť, s akou v duu interpretujú notoricky známe štandardy, ktorých Chick počas svojej bohatej kariéry stihol nasadiť priam neúrekom. Mnohé už dávno vedú svoj vlastný život na jazzových pódiách či nahrávkach nespočetného množstva hudobníkov. Je fascinujúce počúvať bezhraničnú uvoľnenosť, nedostižnosť a nadhľad týchto majstrov, keď naživo vykrúcajú svoje starinky, niektoré majúce viac ako 30 rokov.
Napriek tomu si neodpustím výčitku, že títo vyzretí bardi, patriaci k tým najtalentovanejším umelcom na zemeguli, rovnako ako mnohí iní podobne talentovaní bardi, akoby strácali svoj vnútorný plameň. Akoby s vekom prichádzali o schopnosť kumulovať tvorivú energiu na nové počiny a svoj umelecký vývoj. Už neobjavujú. Prevárajú len vlastné dávno vylúhované čaje. Zdá sa, že je pre nich dôležitejšie potešenie zo života a úspechu, ktorý dosiahli. Kde je plameň Beethovena, ktorý na sklonku života ako úplne hluchý a chorý zložil 9. symfóniu, vrcholné dielo svojho života a základný kameň svetovej hudobnej kultúry? Alebo plameň Mahlerov, ktorý 2 roky pred smrťou zložil úchvatnú Pieseň o zemi? A dalo by sa tak pokračovať aj na poli jazzovom, napríklad taký Charles Mingus. No i tak, milý Chick a Gary, vďaka za to preváranie. Tieto vaše čaje sú také výnimočné, že chutia úžasne aj ako prevarené. Stačí pridať jemný závan nových, no majstrovsky jedinečných ingrediencií. Na záver nezostáva nič, len odporučiť túto zaujímavú nahrávku každému pokročilému hudobnému vyznávačovi.
