Stredňajší večer – sviatok bossa novy - v rámci festivalu Jazz Fest Wien 2008 otvorila domáca rakúska kapela Hans Solomon Quintet. feat. Jacqueline Patricia. Zostava okolo saxofonistu, osemdesiatnika Solomona sa zhostila úlohy predkapely doslovne a decentne predpripravovala atmosféru svojim mierne aranžovaným repertoárom v kompozíciach majstra Antonia Carlosa Jobima. Výraznejším a určite vítaným „peakom“ tejto produkcie bolo emotívne – muzikálne sólo bubeníka Mária Gonziho.
Druhú časť večera uviedol v nemeckom jazyku(!) sám veľký kontrabasista Eddie Gomez, ktorý bol súčasťou druhého bandu – „Bossa Nova Anniversary – Tribute to Antonio
Carlos Jobim – feat. Toninho Horta“. Gomez, ktorý v minulosti úzko spolupracoval s Billom Evansom v triu, dokázal, že patrí k špičke jazzového kontrabasu. V súčastnosti trávi veľa času v Európe, koncertuje napríklad aj v tandeme s bubeníkom Howardom Curtisom. Prvú skladbu koncertu začal sám, pridal sa k nemu klavírista Helio Alves a bubeník, autor projektu - Duduka Dafonesca. Táto malá zostava varila veľkú hudbu, miestami znejúcu ako modernejší koncept Ahmad Jamal Trio.
V ďalších skladbách sa postupne pridávali lyrický trubkár Claudio Rodito, brazílska speváčka Maucha Adnet a charizmatický Toninho Horta. Napriek názvu projektu Tribute to
A. C. Jobim, zaznelo mnoho vlastných autorských kompozícii. Počas koncertu však odzneli veľké hity bossa novy ako Desafinado či Corcovado spievané v portugalštine.
Celý koncert znel veľmi kompaktne, aj keď sa zostava neustále menila. Prekvapením bol duet Toninha a speváčky Maucha Adnet, ktorý bol napriek typickej brazílsky „kuchynskej“ intonácii ohromným muzikálnym zážitkom. Pôsobivý bol tiež speváčkin duet so skromným ale vynikajúcim klaviristom Helio Alvesom v Jobimovej skladbe Picture in Black and White.
Asi v dvoch tretinách koncertu zostalo celé pódium gitaristovi,. Ten ho pomaly, v rukách s klasickou gitarou, začal napĺňať svojim spiritom a ukázal zmes vlastných kompozícii, popretkávaných jeho charakteristickým, neškoleným, no citlivým hlasom. Po desiatich minútach oslavy stopercentne brazílskej hudby a po veľkej odozve publika, prišli na pódium ostatní hudobníci a vytvorili tak kompletné zloženie, v ktorom dohrali do konca.
Napriek tomu, že po doznení posledných tónov programu mnohí návštevníci odišli zo sály, zvyšní tlieskajúci vytrvalci boli za výdrž obdarení prídavkom. V notoricky známej skladbe Girl from Ipanema, sa paradoxne, po jediný krát za večer ukázal Toninho Horta ako „single line“ sólista a tak predviedol štipku chuti sóla brazílskej gitary.
V tento večer sa stretli hudobníci z rôznych oblastí jazzu s cieľom vzdať úctu skladateľovi a hudobníkovi A. C. Jobimovi. Každý z nich pristupoval ku skladbám iným, svojským spôsobom a predsa vytvorili hudbu, ktorá Jobimov odkaz nepochybne posiela ďalej.
