Predvojom hlavného programu Jazz Baltica 2008 bola trojica koncertov, ktoré prebehli niekoľko dní pred oficiálnym začiatkom festivalu. Najočakávanejším bolo samozrejme vystúpenie saxofonistu Wayne Shortera, ktorého spolupráca s Milesom Davisom v 60-tych rokoch odštartovala jeho hviezdnu kariéru, predovšetkým ako leadra jedného zo základných kameňov fusion – zoskupenia Weather Report. Saxofonista sa na baltickom festivale nepredstavil po prvýkrát, v roku 2002 bol „Artist in Residence“. Aktuálny koncert jeho kvarteta, obohatený o dychové kvinteto Imani Winds, však prebiehal mimo hlavného festivalového diania, takže v Lübecku sme Shortera tentokrát nestihli.

Oficiálnym festivalovým začiatkom bolo vystúpenie The New JazzBaltica Ensemble. Sympatickou sa javí idea vytvárania osobitých, viac neopakovateľných projektov, ktoré každoročne vznikajú na pôde festivalu. Vodcovstva tentokrát osemčlenného ansámblu sa chopil saxofonista Johannes Enders, ktorého nemecký magazín Jazz Thing neskromne označuje ako „nemeckú reakciu na Joshua Redmana“. Štyridsaťročný umelec vo svojom portfóliu uvádza spoluprácu s velikánmi ako Branford Marsalis, Dave Liebman, Jimmy Cobb, Jim Hall, Milt Hinton, Donald Byrd, Roy Hargrove, Sam Rivers, Lester Bowie či Jamaaladeen Tacuma.

The New JazzBaltica Ensemble bol zostavený z hudobníkov, ktorí sa na festivale predstavili aj vo svojích domovských projektoch. Práve účasť v tomto „jednorázovom“ telese je pre mladých hudobníkov obrovskou skúsenosťou, ktorá im okrem užitočných kontaktov poskytne napríklad odlišnú komunikačnú platformu, než na akú sú vo svojích vlastných projektoch zvyknutí. Práve vzájomné
muzikantské „oťukávanie sa“ vnášalo do sofistikovaných Endersových kompozícií napätie. Empatívna spolupráca badateľná medzi bubeníkom Michalom Miskiewiczom a klaviristom Marcinom Wasilewskim naznačovala, že v tomto prípade i o dlhoročných komunikačných partnerov (na pôde Simple Acoustic Trio alebo v kvartete Tomasza Stanka). V The New JazzBaltica Ensemble dostali priestor aj jazzwomanky, prekvapivo na nie celkom tradičných „ženských“ nástrojoch – Karin Hammar na trombóne a Eva Kruse na kontrabase. Ďalšími členmi zoskupenia bol trubkár Axel Schlosser, altsaxofonista Niels Lyhne Løkkegaard a tenorsaxofonista Lutz Häfner.

Obrovský aplauz patril špeciálnemu hosťovi projektu – deväťdesiatročnému klaviristovi Hank Jonesovi. Práve jeho účasť za klavírom presvetlila a spriehľadnila chod ansámbla. Muzikanti sa v Hankovej prítomnosti odrazu uvoľnili a prostredníctvom swingujúcej pravidelnosti na chvíľu oslobodili od neustáleho pozorného rátania zložitých asymetrických štruktúr Endersových kompozícií. Nie nadarmo bol tento leader a skladateľ začiatkom 90. rokov finalistom prestížnej Thelonious Monk Competition vo Washingtone D.C.
Vystúpenie The New JazzBaltica Ensemble bolo slušným začiatkom vynikajúceho festivalu!