„Artist in residence“ festivalu Jazz Baltica 2008 – päťdesiatpäťročný tenorsaxofonista Joe Lovano sa v rámci aktuálneho ročníka na svojom prvom koncerte predstavil ako hosť tria vynikajúceho, v našich končinách takmer neznámeho klaviristu Steve Kuhna (1938).
Brooklynského rodáka Kuhna začal fascinovať jazz prostredníctvom učiteľky klavíra Margaret Chaloff a jamovania s jej synom Sergom, neskorším barytónsaxofonistom u Woody Hermana. Počas štúdia na Lenox School of Music hrával Kuhn so spolužiakmi Ornette Colemanom, Don Cherrym, prvé významnejšie angažmá mu ponúkol trubkár Kenny Dorham, až kým ho po dvoch rokoch do svojho kvarteta nezlákal John Coltrane. Aj ďalšie Kuhnove osudy po boku Stan Getza, Scotta LaFaro, Art Farmera alebo Sheily Jordan boli zaujímavé, zlom však nastal v polovici 80-tych rokov obnovením All Star Tria s legendárnymi Davisovými supútnikmi – kontrabasistom Ron Carterom a bubeníkom Al Fosterom. Na zoskupenie ktorého unikátnu komunikáciu nachádzame na viacerých nahrávkach (napríklad Live At Birdland, Blue Note 2007) nadväzuje Kuhnovo súčasné trio s kontrabasistom Davidom Finckom a striedajúcimi sa bubeníkmi Joey Baronom, Lewis Nashom, Billy Drummondom alebo Bill Stewartom.
Koncert zoskupenia Joe Lovano / Steve Kuhn Quartet, ktorý niesol podtitul „Remembering John Coltrane“, bol zároveň oslavou 70 narodenín Steve Kuhna. Ale predovšetkým sviatkom Coltranovej hudby (o dva dni neskôr Lovano oslavoval rovnakého velikána v rámci projektu „Sax Summit“ s Ravi Coltranom a Dave Liebmanom). Naznačila to frenetická úvodná jazda slávnej témy Configuration, ktorú na rozdiel od jej titulu (Usporiadanie) poňali umelci ako deštrukciu jednotlivých rytmických a melodických elementov. V jej závere sa David Finck uviedol pozoruhodným melodickým sólom, v ktorom sa prostredníctvom majstrovského využívania flažoletov fantasticky pohrával s drobnými dynamickými nuansami. Popri úsporných Kuhnových voicingoch bola práve rytmická sekcia s dravým a výbušným bubeníkom Joey Baronom najvýraznejším prvkom tohoto koncertu. Nápaditosť a vyrovnanosť všetkých zložiek nakoniec členovia dokázali nasledujúci deň počas samostatného koncertu Steve Kuhn Trio.
Pri mysticky nádherných témach mohol poslucháč pozorovať, že Lovano disponuje mohutným tenorovým tónom ako len málo z jeho súčasných kolegov. Melodické vedenie jeho sól však miestami stráca kontinuitu a nadobúda dojem duplikovania. Naopak jeho sopránsaxofónové stvárnenie balád (Spiritual) je plné života a rozvášnenosti hodnej génia Johna Coltrana. Vyvrcholením výborného koncertu bola samozrejme jedna z najdôležitejších Traneových tém, mnohokrát napodobňovaná a pretváraná Impressions, ktorá zavŕšila túto baltickú apoteózu.