Dianie na Malej scéne festivalu JazzBaltica ukončil dialóg (napriek svojmu veku dlhoročných) hudobných partnerov – amerických hudobníkov indického pôvodu: altsaxofonistu Rudresha Mahanthappu a klavíristu Vijaya Iyera.

Potomkom indických imigrantov učarili predovšetkým nahrávky progresívnych jazzových pionierov Theloniousa Monka, Cecila Taylora, Anthony Braxtona, rovnako ako živelná pódiová smršť zoskupenia Five Elements, sústredeného okolo saxofonistu Stevea Colemana. Rudresha Mahanthappu označil prestížny magazín Down Beat za jedného z najsľubnejších mladých umelcov. Prerod Vijaya Iyera (pôvodne fyzikálneho bádateľa) na pozoruhodného klavíristu s inovatívnou perkusijnou technikou hry vyplynul z jeho záujmu o progresívne smerovania mimo tradičných mainstreamových prúdov súčasného jazzového vývoja.

Ich spoločný program Raw Materials prezrádzal inšpiračný prameň avantgardných hnutí „veľkej čiernej hudby“ zoskupovaných okolo chicagského AACM, experimentov súčasnej európskej vážnej hudby, ale aj komplikovaných metrorytmických vzorcov klasickej indickej hudby. Zemitá zvukovosť a výrazovosť altsaxofónu bola v neustálom kontraste s minimalisticky vedenými štruktúrami klavíra. V určitých momentoch ich takmer kopírovala, inokedy zasa dôkladne narúšala. Presne v súlade s názvom Raw (Surový) Materials. Nesmierne efektná koncepcia tohoto tandemu ponúkala novátorstvo v kombinácii živelného naturelu dvoch výnimočných umelcov.

Škoda, že o podobné muzikantsky vyhrotené pódiové dialógy s vyváženosťou lyriky a expresie, drsnosti a krehkosti, nemajú záujem aj naši domáci promotéri... Jasne formulovaná vízia objavovať neopočúvané, ktorú priniesli Rudresh Mahanthappa spolu s Vijayom Iyerom bola nielen jedným z prekvapení festivalu, ale aj skvelým uzavretím komornej scény.