Mám rád veľké kapely. Zvyčajne je za nimi možné nájsť ľudí s nadmierou kreativity, skvelými nápadmi a veľkým pretlakom energie. Nech je to big band nejakej ZUŠ alebo špičkový Vienna Art Orchestra Mathiasa Rüegga (pozri http://www.skjazz.sk/search.php?zobraz=1632) či neuveriteľne spektakulárny japonský Shibusa Shirazu Orchestra (pozri http://www.skjazz.sk/search.php?zobraz=1364), prakticky vždy to platí. Ľudí, ktorí v sebe nájdu toľko energie a kreativity, že zakladajú a utiahnu vlastné veľké hudobne telesá, sú jednoducho hrdinovia hudby. Preto som so záujmom očakával vystúpenie maďarského Free Style Chamber Orchestra. Orchester síce nepredviedol kvalitatívne rozmery vyššie menovaných, no bol to príjemný orchester. Jeho repertoár a hra boli tu a tam rozpačité a neučesané. Inštrumentálna úroveň väčšiny hráčov neoslnila. No ich disciplinované vystúpenie si udržalo pozitívnu umeleckú synergiu typickú pre veľký hudobný kolektív.

Orchester mal zaujímavý zvuk už výberom nástrojov. Bolo tam troje huslí, viola, jedno klasické violončelo a akýsi elektrický šesťstrunový violončelovito-kontrabasový hmatník zavesený na pleci. Dychovú sekciu tvorila flauta, sopránsaxofón a fagot. Postavenie dámy na šachovnici mala elektrická gitara so šťavnatým rockovým zvukom hosťujúceho gitaristu Tamasa Mohaia. Tamas pútal aj svojim výzorom blízkym Joeovi Cockerovi kombinovaným Chaplinovskými zlatokopmi z Klondiku. Rytmiku tvorila basgitara a bicie. Všetko dopĺňali klávesy kapelníka Jánosa Nagyho. Kuriozitou bol exotický maďarský rezonančný strunový nástroj Hurdy-Gurdy, na ktorom sa točí kľukou a stláčajú akési klávesy. Bol to tradičný model a hral na ňom jeho výrobca Béla Szerényi.

Repertoár bola pomerne divoká zmes siahajúca od maďarského folklóru ovplyvneného Balkánom, cez írsky folklór, orientálne harmónie, staromilský fussion music, respektíve jazzrock až k rockovo vystavaným sólam zvukovo dominujúcej gitary. Niektoré aranžérske zvraty boli skutočne zaujímavé. Najmä náhle prechody s jazzového fusion do harmónií Balkánu pekne zvládnutých sláčikovou sekciou. Alebo prudké zvukomalebné zlomy, kedy všetok dej zrazu ostal na pleciach skromnej, no pekne farebnej dychovej sekcie. Vyvrcholením bol dynamický wordmusicovo-folkórny záver koncertu postavený na maďarskom tradičnom modeli nástroja Hurdy Gurdy.

Orchester by som definoval ako kvalifikované združenie nadšených priateľov hudby, pozvateľný aj na slušný festival a schopný poskytnúť príjemné hudobné rozptýlenie väčšine publika.