O Radovi Tariškovi a Ondrejovi Krajňákovi som už popísal veľa veľkých chvál. Nezostáva mi nič, len napísať ďalšie a ešte väčšie! A robím to s veľkým potešením.
Bratia, ako si Rado a Ondrej najnovšie hovoria, si, zdá sa, našli brata tretieho, vynikajúceho trubkára Ryana Carniauxa s nádherným a dravým tónom. Títo mladí muži s obrovským talentom, nesmiernym vnútorným pretlakom a energiou, nám predviedli absolútny koncentrát aktuálneho tradičného jazzu. Témy a frázy, ktoré dychová sekcia Rado Tariška, Ondřej Štveráček (saxofóny) a Ryan Carniaux (trúbka) hrali, boli darmi rovno z jazzového neba. Ich straight ahead sóla boli perly vrcholnej jazzovej jazdy. Rado Tariška opäť podrástol, jeho tón je ešte kultivovanejší, jemnejší a sóla dokonalejšie. To, čo hral Ondrej Krajňák iba ako povzbudzovanie bratov popod ich sóla, svojou silou nadvihovalo nielen ich, ale aj mňa. Nádherné homage, ktoré Rado s Ondrejom v duu zahrali na pamiatku Ondrejovej mamy, dojalo celú sálu.
Moji priatelia, ktorí tento druh jazzu neprijímajú a prišli na Swing Out Sister, v úžase a očarení počúvali. Výkon tejto kapely a najmä famóznej trojice Rado, Ondrej a Ryan mi evokoval zážitok z nezabudnuteľného bratislavského koncertu kapely jedného z najväčších jazzových majstrov súčasnosti v oblasti tradičného jazzu - Wyntona Marsalisa. Treba dodať, že k celkovému brilantnému výsledku prispela rytmická sekcia - Tomáš Baroš na kontrabase a Marián Ševčík na bicích. Spolu s vystúpením Al Jarreaua boli pre mňa vrcholom tohtoročných BJD.
Páni, gratulujem, bolo mi cťou!