Populárnosť štýlov fusion, funky, popjazz, či elekrojazz sa v posledných rokoch nášho storočia rapídne zdvihla. Otázkou je, či to zapríčiňuje ,,vyzretosť“ jazzových hudobníkov odkláňajúcich sa od tradičnejších foriem jazzovej hudby alebo je na príčine príliv menej náročných poslucháčov k spomínaným štýlom. V každom prípade žáner jazzovej hudby je širokosiahly a každý si nájde to, čo sa mu páči.
Druhá formácia sobotňajšieho večera svojou nie veľkou výstrednosťou dokázala uspokojiť bratislavské publikum, ktoré sa v druhý deň festivalu zredukovalo na požadovanú kapacitu spoločenskej sály. Gianfranco Continenza, ročník 1968, patrí k výraznejším postavám talianskeho jazzu. Ku gitare inklinoval už od detstva, najmä zásluhou svojho otca, inak tiež jazzového gitaristu. Hollywoodsky červený diplom v odbore hra na gitare a jazzová hudba na Guitar Institute of Technology znamená pre Gianfranca úspešný štart do sveta hudby. Spolupracuje s mnohými poprednými jazzovými hráčmi, z nich Bill Evans a Scott Kinsey sú prítomní pri nahrávaní prvého sólového albumu s názvom ,,The Past Inside The Present“(vyšiel v marci 2008).
Koncert na BJD bol akýmsi prierezom jeho hudby. Tradičný jazz mieša z rytmickejšími štýlmi funku, elektrojazzu, či popjazzu. Na pomoc si zavolal svoju taliansku skupinu. Hudobníci Angelo Trabucco – klávesy, Maurizio Rolli – basgitara a Dante Melena – bicie nástroje už dlhšiu dobu spolupracujú s gitarovým frontmanom. Zohratosť formácie, vyspelosť jednotlivých členov a práca s elektronickými efektmi dodali šťavu celému vystúpeniu. Nie až tak, že by som lietal aspoň v stredných oblakoch. Kompozície neboli srdcervúce, zato však vynikla technika hry jednotlivca. Opornými stĺpmi celého zoskupenia boli rytmické nástroje - basgitara a bicie. Mauricio Rolli dokázal vynikajúco zakomponovať čistý basgitarový zvuk svojej ,,frettlessky“. Bez nej by to nedosiahlo ani z polovice taký dobrý efekt. Pri jeho hre som si spomenul na jedinečnú techniku hry dnes už nežijúceho, slávneho Jaca Pastoriusa. Vplyv je evidentný, samozrejme v inom formáte.
Gianfranco Continenza Band je typickým príkladom ako sa štýl fusion v dnešných časoch často uberá – je to práca s netradičnejšími, disonantnejšími spojmi v harmónii, gitarové, či syntezátorové efekty v spojení s tradičnými formami jazzovej hudby.