Skladateľ, aranžér a klavirista Emil Viklický patrí k základným pilierom českej jazzovej scény! Aj preto ho pozvali na pražský hrad osláviť koncertom s priateľmi svoje pekné životné jubileum!
Emil Viklický sa z rodného Olomouca presťahoval do Prahy už na začiatku 70-tych rokov, keď najprv pôsobil v Jazz Sanatoriu Luďka Hulana a neskoršie v SHQ Karla Velebného a zároveň v jazz-rockovom Energite. V roku 1977 mu vychádza debutový album V Holomóci měste, na ktorom originálnym spôsobom spája ohlasy moravského folklóru s modálnou koncepciou jazzu Wayne Shortera. Študoval na Berklee College of Music v americkom Bostone a po návrate spoza mláky vedie vlastné kombá, do ktorých si pozýva často zahraničných hostí – sólistov: Bill Frisell, Joe Newman, Scott Robinson, Steve Houben, Julian Nicholas, Marcus Printup a iní. Mnohí z nich sa neskoršie podieľali na jeho viac ako troch desiatkach albumoch.
Emilov koncert sa spočiatku niesol v duchu jazzových impresií na Janáčka. Len v triu s kontrabasistom Františkom Uhlířom a bubeníkom Lacom Troppom, ktorého po prvej skladbe nahradil jeho americký kolega Richard Weller z kalifornskej jazzovej scény. V jeho portfóliu spoluprác sa nachádzajú také mená ako: Diane Schuur, Mike Stern, Scott Henderson, či Mike Mainieri. Po stabilizovaní rytmiky sa popri sólovom klavíri Emila Viklického striedakli už iba ďalší sólisti.
Tenorsaxofonista Julian Nicholas z Veľkej Británie, altsaxofonista Streve Houben z Belgicka je Emilov občasný spolupracovník od ich spoločných čias z Berklee a hráč na ústnu harmoniku Hendrik Meurkens, krorý je právom považovaný za nástupcu majsta sveta na tento nástroj – Jean - Toots Thielemansa!
Väčšinou diplomaticko – snobské publikum, popretkávané členmi diplomatického zboru a sem-tam vlasatým jazzmanom si najviac vychutnalo Meurkensovu vynikajúcu baladu March In Prague alebo Emilov List osiky, s niekoľkými gradačnými sólistickýmio vrcholmi. Zaujala taktiež skladba Caravan v zaujímavom prevedení na záver celého koncertu. Kvalita na pódiu sa prejavila potleskom v publiku, žiadajúceho si prídavok. Vhodná po koncerte bola recepcia, krst predchádzajúceho koncertu Jazz Q, kde sme si mohli všetky zážitky z koncertu predebatovať, zaspomínať na staré časy, na spoločnú česko – slovenskú jazzovú scénu a podebatovať o plánoch do budúcnosti.
Emil Viklický je klavirista i skladateľ par exellance, čo dokázal aj na tomto koncerte, z ktorého vydavateľstvo Multisonic pripravuje už tradične album. Už teraz sa na tento album teším, pretože zachytáva nielen vynikajúcu atmosféru na koncerte, ale i majstrovstvo Emila Viklického a jeho skvelých hostí!