Gitaristu Ralpha Townera si ešte mnohí Bratislavčania pamätajú z jeho legendárneho vystúpenia na BJD v roku 1984 – s kapelou Oregon. Bolo to jedno z posledných vystúpení skupiny v jej originálnom zložení – krátko na to v novembri sa zabil pri autonehode na ceste pri Magdeburgu Colin Walcott. Unikátny zvuk jeho sólujúcej dvanásťstrunovej gitary však navždy zostal znieť v ušiach jeho poslucháčov – už bez sprievodu tragicky zahynuvšieho Colina Walcotta.
Towner je inovátor – hudobník, ktorý vychádzal z klasiky, dokázal vďaka svojej neúnavnej snahe zrealizovať zvuk, ktorý mu znel v ušiach – aj s nástrojmi, ktoré pôvodne neovládal. Ku gitare prišiel až potom, čo mal vo vrecku diplom ako klavirista a trubkár. Majstrovskú školu hry na gitaru absolvoval vo Viedni. Vtedy to bol neznámy skromný Američan, ktorý sa do tej istej, i keď celkom inej Viedne vrátil po 9 rokoch už ako člen slávneho Oregonu. To už mal za sebou úspešne rozvinutú techniku sólovej hry na 12-strunovej gitare, ktorou sa preslávil nielen medzi poslucháčmi, ale aj expertmi.
Tentokrát, 2.marca 2009, prišiel do Viedne s úplne novým projektom, ale s podobnou hudbou. Trio MGT – Muthspiel-Grigoryan-Towner – privítalo náročné viedenské publikum v tamojšom Konzerthause s nadšením. Hudbe troch gitarových virtuózov nechýbala nielen brilantná technika, ale predovšetkým priestor – priestor na vnímanie, cítenie a počúvanie. Zádumčivosť a melanchólia akoby dominovali podobnému, ale zároveň veľmi rozdielnemu hudobnému cíteniu tohto „trojkontinentálneho“ zoskupenia, ktoré inicioval najmladší z nich - austrálsky virtuóz Slava Grigoryan (pôvodom z Kazachstanu). Ten oslovil v roku 2005 Rakúšana Wolfganga Muthspiela, ktorý má za sebou už niekoľkoročné úspešné účinkovanie v New Yorku a americkú gitarovú legendu Ralpha Townera. Mimochodom Grigoryan sa narodil v roku1976, (čiže v čase, keď už bol Towner vo svete hudby pojmom). Jednorazový projekt prerástol však očakávania producentov i samotných hudobníkov a nadobudol rozmery stabilného zoskupenia, v rámci ktorého sa všetci traja rovnako zdatní a vyspelí muzikanti dokážu mimoriadne dobre artikulovať – aspoň takto pokojne a uvoľnene zapôsobili na divákov vo Viedni. Ale pravdepodobne nie len tam. Ich hudba, plná vlastných, prevzatých, jazzových i klasikou ovplyvnených skladieb nachádza všade pozitívnu ozvenu. Trio pôsobí svojim zvukom miestami veľmi prosto, ale aj vďaka veľmi rozdielnemu spôsobu hry troch majstrov na akustické i elektrofonické nástroje dokáže chytiť za srdce. Či už v sólových vystúpeniach alebo spoločných skladbách – niektoré z nich pochádzali z posledného albumu From a Dream, iné vyjdú na tohtoročnom novom albume. I keď už bez cenných zvukových prestávok ladiacich sa majstrov. Pre Ralpha Townera bol však jeho opätovný návrat do Viedne, ako sa nám po vystúpení priznal, čosi ako sen. Medzi jeho gitarovými hodinami u profesora Karla Scheita na viedenskej Musikhochschule a tohtoročným koncertom vo viedenskom Konzerthause uplynulo už 40 rokov!