Ťažko povedať, koho je táto výhra väčšia, či pánov z AMC Tria alebo úspešného švédskeho gitaristu Ulfa Wakeniusa. No vznik tejto príjemnej nahrávky bezpochyby výhrou je! Je plná vkusného inteligentného jazzu, jemných melodických tém a decentného jazzového lyrizmu. Všetko je v nej perfektne premyslené, vyrovnane plynúce a harmonicky do seba zapadajúce. Aj emócie s akademickou racionalitou sú vo veľmi priaznivej synergickej rovnováhe. A navyše: nie je to žiadna slovenská „žienka domáca“, ktorej porozumie len domáce publikum.
Hneď prvá skladba Because of your sad eyes je úspešne nahodený „háčik“ (háčik - je pojem používaný literárnymi znalcami na pomenovanie prvých pár riadkov knihy napísaných zámerne mimoriadne pútavo s úmyslom odchytiť potenciálneho čitateľa ešte v kníhkupectve). Skladba upúta kultivovanou témou a brilantnou Wakeniusovou gitarou a zaháčkovaný poslucháč tak ochotne pokračuje v počúvaní. Našťastie, nasledujúce skladby nemajú žiaden problém udržiavať poslucháčsku pozornosť pod prúdom. Môžete si ich púšťať ako veľmi príjemný podmaz, rovnako môžu poslúžiť ako inšpirujúci muzikantský zdroj. Nahrávka neprináša prevratné nápady, no nie je ani preváraním použitých postupov. Naopak, je to inteligentná kultivácia toho, čo dnes v jazze poznáme. Nie všetky skladby sú rovnako silné, ich lyrizmus môže byť pre určitý typ poslucháča aj nezaujímavý, no kvalitatívna vyrovnanosť celého CD je i tak pozoruhodná. Nahrávka podľa mňa obsahovo predčí pomerne vtieravé nahrávky, ktorými sa samotný Wakenius prezentuje na Youtube.
Zhrnutím nech je, že táto kultivovaná nahrávka svojou zrelosťou, celkovou vysokou úrovňou a vyváženosťou vo všetkých aspektoch, presahuje kultúrny priestor našej krajiny a je ju možné zaradiť medzi hodnotné počiny, ktoré v tomto období v európskom jazzovom ringu vznikajú.
Ulf Wakenius (*1958): muzikantská kariéra tohto pokojného Švéda je naozaj bohatá a jeho spoluprácu s prešovským AMC Triom pánov pedagógov Adamkoviča, Marinčáka a Cvancingera je možné považovať za vrchol ich doterajšej kariéry, veľký úspech a česť.
Kulminácia kariéry Ulfa Wakeniusa sa ráta od roku 1997, kedy sa stal členom kvarteta Oscara Petersona. Len si uvedomte, kto boli jeho predchodcovia na poste gitaristu: Barney Kessel, Herb Ellis a Joe Pass. Popri účinkovaní s Oscarom Petersonom mal mnoho vlastných aktivít a hral s hviezdami ako Pat Metheny, Milt Jackson, Ray Brown, Joe Henderson, Dave Liebman , Bobby Hutcherson, Herbie Hancock, Michael Brecker, Phil Woods, Clark Terry, Johnny Griffin, Toots Thielemans, Chris Potter, Jack DeJohnette, Max Roach, Jim Hall, Art Farmer, Benny Golson, James Moody, Roy Hargrove či Randy Brecker.
Na turné s jeho vlastnou kapelou mu hrali takí vyberaní hostia ako Michael Brecker, Ray Brown a Joey Calderazzo. V duu s Pathom Methenym dosiahli významný divácky úspech na festivale Jazz Baltica v roku 2003, kde z ich koncertu vznikol úspešný televízny záznam. S Rayom Brownom nahral dva albumy, z ktorých jeden (Seven steps to heaven) bol jednotkou v U.S. Jazz Charts a druhý (Summertime) sa prebojoval v roku 1998 do prvej desiatky albumov v USA. V roku 2007 počas vypredaného amerického turné kapely Oscara Petersona hrali na koncerte Holywood Bowl pred 17 000 divákmi. No a v roku 2007 na jeseň Ulf Wakenius vystúpil s AMC triom na BJD, čo sme si mnohí s veľkým uznaním vychutnali.
