Michel Camilo patrí k svetovej špičke jazzových klaviristov. Je to klavirista s brilantnou technikou a skladateľ, ktorého kompozície sršia karibskými rytmami a jazzovými harmóniami. Vo svojej kariére spolupracoval s viacerými známymi predstaviteľmi svetovej jazzovej scény ako: Herbie Hancock, George Benson, Chick Corea a s mnohými ďalšími. Je držiteľom dvoch cien Grammy a kvantom iných prestížnych ocenení. Svoje kvality predviedol aj vo Viedenskom Konzerthause v rámci svojho celosvetového turné. Tu sa predstavil so svojím triom v zložení: Michel Camilo – klavír, Charles Flores – kontrabas a Cliff Almond – bicie nástroje.

Úvod koncertu patril známej kompozícii Saint Thomas od amerického saxofonistu Sonny Rollinsa. Vstupná klavírna predohra navodila jazz-latinovú atmosféru, ktorú neskôr dotvoril kubánsky kontrabasista prenikavým groovom. Celá skladba sa niesla v znamení sviežich a melodických motívov, podporených brazílskymi rytmami. Po doznení posledného tónu tejto skladby zožalo trio obrovský aplauz vypredaného Konzerthausu. Druhá skladba navodila pokojnú atmosféru. Precítené tóny klavíra sa niesli veľkou koncertnou sálou ako jemný vánok, ktorý pohladil každého vnímavého poslucháča. Po ďalších dvoch svižných swingovo-latinových skladbách prišlo niečo nezvyčajné. Camilovo intro k ďalšej skladbe vyzeralo ako kompozícia z obdobia romantizmu. Klavír, znejúci ako orchester, podporil Charles Flores sláčikovou hrou na kontrabase a Cliff Almond efektnou hrou na činely. Neskôr skladba nebadane prešla do medium-swingu, ktorý si naďalej udržoval časté chromatizmy a rytmicky zaujímavé úseky. Lyrickú pohodu vystriedalo doslova šialené tempo známeho jazzového štandardu Giants Steps od John Coltranea. Rýchlosť, ktorú dosahoval Camilo vo svojich klavírnych vyhrávkach bola neuveriteľná, pričom bolo zjavné, že každý tón bol vopred premyslený. Poslucháči zatajili dych pri spoločných stop-timeoch, ktoré boli veľmi efektné a precízne zinterpretované.

Ďalšou skladbou bola vlastná kompozícia Michel Camila. Bola zaujímavá najmä netradičnými harmonickými postupmi a bubeníkovými patternami, ktorými nahrádzal hru niekoľkých perkusionistov. Podarilo sa mu aj vyčariť úsmev na tvárach poslucháčov, keď v jednej pasáži svojho sóla recesisticky vymenil latino groove za pravidelný pop-rockový rytmus.

Všetky skladby tohto koncertu boli interpretované nanajvýš virtuózne, čím ohromili publikum, ktoré si vynútilo ešte dva prídavky. U prítomného obecenstva zožalo Michel Camilo Trio veľké ovácie, čoho dôkazom bolo aj záverečné neutíchajúce standing ovations. Celý koncert bola jedna veľmi vydarená show plná optimizmu a výnimočných muzikálnych momentov.