Posledný nedeľný koncert na malej scéne patril kapele jedného z najrešpektovanejších svetových jazzmanov mladej generácie. Meno tridsaťdvaročného Portorikánca Miguela Zenóna býva v posledných rokoch čoraz väčšmi skloňované kvôli výnimočným projektom na ktorých sa spolupodieľa (SFJazz Collective) a jednak kvôli jeho vlastnému zoskupeniu. Na Jazz Baltica sa Zenón predstavil ako líder svojho domovského kvarteta, ale tiež v „súboji“ nazvanom “Salzau Quartet – Celebrating Bunky Green” with Special Guests Donny McCaslin / Miguel Zenón & James Moody. O tom, že každý zo štyroch saxofonistov „fúkal ako o dušu“ azda netreba rozprávať, zaujímavou je skutočnosť, že Zenón mal v tomto kráľovskom súboji častokrát navrch svojou nespútanosťou a autenticitou.

Presne týmito atribútmi zaujal altsaxofonista počas koncertu svojho kvarteta. Spočiatku uchopiteľné melódie s názvukmi karibského folklóru líder počas rozľahlých sól varioval rozmanitým spôsobom. V priebehu koncertu mi prebiehali hlavou myšlienky, že mnohokrát nariekame lebo nám nebolo umožnené zažiť „highlights“ jazzovej éry (napr. Kind of Blue, A Love Supreme), ale pritom sa vedľa nás pohybujú osobnosti, ktoré budú mať v priebehu nasledujúcich rokov podobné štýlotvorné postavenie. Hudba Zenónovho kvarteta je v mnohých ohľadoch výnimočná – dravá, nervná, burcujúca, v prepájaní rôznorodých elementov objavná. Svojich spoluhráčov – klaviristu Luisa Perdoma a kontrabasistu Hansa Glawischniga si Zenón vybral už v roku 2001, bubeník Henry Cole „nastúpil“ do kapely pred štyroma rokmi. Aj táto ustálenosť prispela k tomu, že hráči na seba reagovali úžasným spôsobom. Koncertný repertoár predstavil aktuálny album Awake, avšak neraz sa vrátil aj k predošlému Jibaro: „Idea hudby ktorú hráme, podobne ako tomu bolo na projekte Jibaro, bola preskúmať rozličné formy portorikánskeho folklóru – hudby, ktorá vychádza priamo z koreňov“, povedal mi po koncerte v zákulisí Zenón. „Elementy tejto hudby sa snažím využiť ako fundament, do ktorého chcem vmiešať opäť nový element – jazz. Preto v našej hudbe neustále počuť úryvky ľudových nápevov. Počas nahrávania Jibara som napríklad neustále konzultoval s portorickými hudobníkmi a etnomuzikológmi skúmajúcimi túto hudbu.“

Na záver poznámka k súboju spomínanému v úvode – tesne pred ním odohral vynikajúci koncert nielen Zenón, ale aj ďalší z jeho účastníkov – pozoruhodný saxofónový objav Donny McCaslin. Tentokrát sekundoval kvartetu gitaristu Torbena Waldorffa. Na dravý mainstream poháňaný jeho „rezajúcim“ tenorom (neustále sa dral do popredia napriek valivej, takmer jazzrockovo tvrdej rytmike) sa mimochodom došli pozrieť viacerí čierni americkí kolegovia – Nasheet Waits, Tarus Mateen, Jonathan Blake, ale aj bubeník posledného tria Billa Evansa Joe LaBarbera... Aj o takomto muzikantskom zdieľaní a vzájomnej zvedavosti na svoje projekty je festival Jazz Baltica...