Na jubilejný 35. ročník sa mnoho verných fanúšikov chystalo s určitými očakávaniami. Na veľkých festivaloch je jubilejný ročník považovaný za niečo výnimočné, dramaturgia sa dôkladne pripravuje, aby po skončení odchádzal poslucháč spokojný až očarený.

Tohtoročné jazzáky podľa môjho názoru nevybočili z tradičných koľají, na svoje si prišli nenároční poslucháči a hudobní fajnšmekri si museli vždy počkať na tú ,,svoju“ vysnívanú jazzovú hviezdu, ktorá však v konečnom dôsledku stála za to. Ako obvykle, aj tento rok k nám zavítalo zopár formácií, ktoré príjemne prekvapili alebo iba prekvapili...

Prekvapenie hneď v úvode festivalu prišlo v podobe rakúskej speváčky Belly Wagner so skupinou. Ani nie tak prekvapenie v zmysle hudobnom, ako skôr v zmysle celkového zjavu, oblečenia a vystupovania na pódiu. Speváčka sprevádzaná funkovým kvintetom v zložení: Oliver Werbach – EWI (electric wind instrument), Wolfo Schmidt – klavír, Thomas Palme – gitara, Werner Laher – basgitara a Thomas Froschauer – bicie nástroje, upútala na seba pozornosť viacerými aspektmi. V prvom rade to určite sú jej chorvátsko–maďarsko–slovenské korene. Otec je Chorvát, matka Slovenka. Príjemná slovenčina, ktorou sa rakúska deva prihovorila obecenstvu patrila k svetlejším stránkam vystúpenia.

Nádielka funku v podaní Bella Wagner Band akoby predpovedala ďalší vývoj bratislavských jazzových dní. Kapela vcelku zohratá, vyčítať jej nejaké vážne prešľapy nie je vôbec nutné. Na druhej strane ani neoslnila, mnohých mohol zaraziť výber tejto formácie na festival zo strany dramaturgie. Jedna z jej najväčších devíz je asi používanie elektrického dychového nástroja EWI, špecifického svojím ,,saxofonoidným“ zvukom, ale teplejším a menej chrapľavým než saxofón. Oliver Werbach sa úlohy hrať na tento nástroj chopil veľmi dobre a verným fanúšikom BJD možno pomohol rozpomenúť sa na majstrovského Michaela Breckera (BJD 1987), ktorý EWI asi najviac vo svete spopularizoval. To, čo mi asi najviac kazilo celkový dojem z vystúpenia bol akýsi magický nádych (aj v textoch) a pózy speváčky, ktorým chtiac-nechtiac odpútavala pozornosť od samotnej hudby, čo sa hodí na festivaly iného typu, ale nie na BJD... Bella Wagner má na konte debutový album That´s what I like, ktorého skladby aj odzneli. Nie je na ňom pôvodná tvorba, ale interpretované skladby jej najväčších idolov ako Boba Dylana, Niny Simon či Louisa Jordana. Jej chrapľavý a hrdelný hlas v spojení s imidžom, určite utkveli v pamäti mnohým poslucháčom.