Životopis kapely a jej členov je pekne popísaný na stránkach www.bjd.sk, takže k tomutu aspektu len veľmi stručne. Páni muzikanti z tejto zostavy sú svetoznámí hráči najmä vďaka Joeovi Zawinulovi. No robili sidemanov aj dalším svetovým hviezdam (Al Di Meola, Wayne Shorter, Robben Ford, Serj Tankian (System of a Down), James Moody, Kurt Rosenwinkel, Philip Bailey, Bill Evans, David Holmes, Danny Carey (Tool), Nicholas Payton) a vo všeobecnosti sa na hudobnom poli prejavujú veľmi aktívne. Kapelník a klávesista Scott Kinsey a basgitarista Gary Willis sú zakladatelia slávnej fusion skupiny Tribal Tech.

Kapela začala pekne zostra rýchlym a chytľavým jazzrockom. Dominovala monumentálna funky groove rytmika bicích Karima Ziada, batérie pekusií Arta Tuncboyaciyana a basgitary Garyho Willisa. Willis mal svoju basgitaru zapojenú cez mnoho krabičiek a tak nás sem-tam ohuroval jej efektným syntetickým zvukom. Nad rytmikou, valiacou sa ako poriadne rozbehnutá parná lokomotíva, sa nieslo veľmi dobre funkujúce farebné hranie Kinseyho na syntezátore so zvukom blízkym Hammondu. Chvíľu všetko vyzeralo veľmi nádejne, ale potom sa skladba začala drobiť nepresvedčivými spievanými vokoderovanými etno vstupmi Arta Tuncboyaciyana aj Scotta Kinseyho (alá Richard Bona či gitarista Lionel Loueke) a všetko začalo zaváňať triviálnosťou bez emócií. Príjemné úvodné napätie koncertu sa pomerne rýchlo vytratilo a koncert sa menil na chaotickú koláž jazzovej zábavy obsahujúcej obstarožné afro-etno prvky, funk, jazzrock a zjednodušené náznaky moderného jazzu s polámanými harmóniami („akože“ freejazz). Je pravdou, že muzikanti to boli skvelí, no hrali akosi bez srdca. Opäť sa ukázalo, že hviezdni sidemani nie sú zárukou veľkých zážitkov a bez svojich šéfov bývajú stratení. Ich koncert postupne degradoval až k mojej úvahe o tom, do čoho dáva viac srdca Senzus, či do zábavy alebo do muziky. Čo myslíte? Celkom sa mi žiada povedať: ajhľa Senzus v jazzovom leveli. Neskôr som prešiel na B pódium nahliadnuť na Boboša Procházku, ktorý tam hral so speváčkou Caroline Hitland a gitaristom Stanislavom Počajiom. Už prvý Bobošov tón na harmonike stál za viac ako celý na efekt vykonštruovaný koncert Scott Kinsey Group.