Druhý deň jazzákov začal opäť prekvapením. Singas Project, maďarská nujazzová formácia opisovaná v bulletinoch o BJD ako svetlá výnimka medzi kapelami pohybujúcimi sa na podobných vlnách, je zmesou najrozličnejších štýlov od jazzu, folku, cez world music, rock, po elektroniku. Singas – vysvetlila na úvod hlavná protagonistka a speváčka Dalma Berger – je španielske slovo označujúce nebublinkovú vodu v Španielsku. Zvláštne pomenovanie kapely, pre ktorú by mi možno viac sedelo hudobnejšie pomenovanie Congas, čo je opozitum Singas, teda bublinková voda. Ale to je nepodstatné...

To, na čo som sa snažil počas koncertu prísť, neprišlo. Chcel som nejakým spôsobom pochopiť, že celkový expresívny prejav zoskupenia (a najmä frontmanky) je sprievodným javom ich štýlového ukotvenia. Celé vystúpenie akoby vystihovalo konštatovanie Dalmy Berger: ,,Cítime sa ako stredoškolská skupina, ktorá prišla po prvý krát do súťažnej talent show“. Formáciu v zložení: Zoltan Csernak – klávesy, Kornel D. Szabo – basgitara, Adam Sinkovics – tenorsaxofón a Csaba Czimerman – bicie nástroje, perkusie – prenasledovala strnulosť a neprirodzenosť vystupovania. Dalma Berger so svojou zvláštnou farbou hlasu, v niektorých polohách celkom peknou a výnimočnou však ako keby neustálymi vysokými a drásajúcimi tónmi prehnala dávku afektu. Strnulé sóla basgitaristu Kornel D. Szaba či bubeníka Csaba Czimermana potvrdili tézu o ,,talent show“. Pozitívom Singas Project je však určite ambicióznosť a cieľavedomosť. Nečudo, keď sa doteraz zúčastnili na mnohých festivaloch nielen domácich, ale aj zahraničných. Za sebou majú nahratý nový album This is the Theatre Honey, ktorého kompozície aj odzneli v PKO. Chýba v nich ,,tuctovosť“ či ,,komerčnosť“ čo je výhodou pre Singas Project, no profesionalita na akú sme u maďarských jazzových hudobníkov zvyknutí tu trochu absentuje.