Existujú dva vážne dôvody prečo, americký trubkár Roy Hargrove, vydal tento úžasný orchestrálny materiál. Tým prvým je potreba zmeny, lebo uznajme, či už post lídra alebo sidemana, niekedy pekne lezie na nervy a zahrať si aj to, po čom duša piští. Samozrejme a aj s niekým iným ako so svojím triom, funkovým projektom RH Factor, či so slávnymi jazz(wo)manmi. Aj keď patrí medzi tú najlepšiu jazzovú elitu, predsa len by sa mohol opakovať a tak si vymyslel big band na spôsob Duka Ellingtona alebo Gila Evansa. Druhým dôvodom je uplatnenie svojich ambícií v oblasti veľkoorchestrálnych aranžmánov, ktoré si ako sideman, či ako líder nemohol príliš dovoliť.

Pri perforácii panenskej blany dosky vyvstane pocit, či vôbec ide o bigbandový opus, lebo prvý autorský kus „Velera“ sa rozpadá do jemnej melancholickej krehotinky, ktorá len ťažko presvedčuje o jeho zámere vytvoriť veľkoorchestrálne aranžmány. Celá táto skutočnosť sa potvrdí hneď v nasledujúcej „Ms.Garvey, Ms.Garvey“, kde doslova dýcha vyzretá skladateľská aj aranžérska pohoda klaviristu Jasona Marshalla, jeho hudba plynie síce rýchlo, ale priezračne a vzdušne so zvláštnym ľahkým nádychom melanchólie štyridsiatych rokov. Ďalšia v podobe úžasne sugestívnej verzie Rogersovej „My Funny Valentine“, kde zvolené pomalé swingujúce tempo, oproti baladickému, dáva famózne vyniknúť trubkovému sólovému partu. Veselá mambo-melódia a konštruktívne perkusie upozorňujú na južanskú krásu „Mambo For Roy“ a všetko to aranžérske snaženie vrcholí dlhým „Requiem“, po ktorom je človek paradoxne šťastný, že sa dokázal aspoň trochu priblížiť k podstate veci. Je to mystický vrchol s jasnou čitateľnosťou, ktorý demonštruje Hargrovovu schopnosť použiť plne obsadený orchester, spoliehajúc sa na jeho energiu a nie uchyľovať k mohutnosti len preto, že je to samozrejmosť. Následný opus „September in The Rain“ prináša rýchly rytmus a to už prichádzajú dva kúsky s famóznym vokálom Roberty Gambarini. Aranžmány „Everytime We Say Goodbye“ a „La Puerta“ sú voľne dýchajúce, čo umožňuje kontrastom dobre vyniknúť aj bez ich zbytočného upozorňovania a osobitý farebno-emocionálny štýl spevu zaujme svojou zaujímavou sadzbou a dynamikou. Posledné tri kompozície ponúkajú klasické postupy a vyznievajú s porovnaním predchádzajúcich skladieb len druhorado.

Celý album je charakteristický svojou košatosťou a rôznorodou mnohofarebnosťou. Mix fláut, klavíru a gitarového soundu je kombinovaný s jasným, priezračným zvukom trubiek, mohutných trombónov a vynikajúcej rytmiky. Absolútne a explozívne!