Čierny klavirista a skladateľ Robert Glasper prináša opäť po čertoch elegantný mix klasického akustického jazzu, funku, hip-hopu a jazzového elektrického experimentu. Oproti predchádzajúcim opusom ide o ďalší kvalitatívny skok. Všetko je prepracovanejšie, celé to má širšiu dimenziu, bez toho aby skladbám chýbala jeho tradičná provokatívna úprimnosť a útočnosť. Tentokrát sa pridali aj nenásilné experimenty, dané len ako dôraz na umocnenie konkrétnej nálady.
Glasperov hudobný jazyk sa v priebehu tej skoro jednej dekády obmenil, ale nie natoľko, aby človek už po prvých tónoch nevedel o koho ide. Treba si to všimnúť hlavne na jeho vrcholnom dielku „Canvas“, alebo predposledným post-bopovým „In My Element“. Niekdajšie dramaticky vypäté, romantizujúce pasáže, striedajú sa s ľúbivými motívmi, pri ktorých sa jedinec aj po rokoch trochu zahanbí nad ich naivným odkazom na jazzové legendy ako Thelonious Monk, avšak ktoré na aktuálnom albume až tak nefigurujú. Upustil od inšpirácie klasikou, stratili sa aj jasné odkazy na minulosť a tentoraz sa v skladbách strieda umiernená post-bopová jazzovosť a progresívne experimenty s prekvapujúco melancholicko-radostnou náladou.
Double Booked však nie je len obyčajným jazzovým albumom v pravom slova zmysle. Je totiž rozdelený do dvoch, zdanlivo medzi sebou, nesúvisiacich častí – The Robert Glasper Trio a The Robert Glasper Experiment, čo pripomína koncept pro-rockových tématizovaných diel. Hudba je ale o poznanie náročnejšia a navyše zdá sa, že všetko tentokrát vznikalo ešte viac náhodnejšie ako inokedy. Glasper ako by chcel potvrdiť nepísaný výrok o nutnosti oslobodiť sa od hrania hudby za účelom jej vnímania z pozície poslucháča. Jednotlivé skladby preto vystatujú na obdiv, niekedy až príliš dlhé inštrumentálne pasáže, ktoré zdanlivo nevedú odnikiaľ nikam. Využíva časté striedanie silno dynamických partov s pomalšími kúskami nasiaknutých emóciami, nenapodobiteľnou poetickou náladou a čistotou hudobného výrazu, hlavne v prvej post-bopovej akustickej časti koncertu.
Po dôkladnejšom štúdiu jednotlivých skladieb druhej, experimentálnej časti vypláva na povrch autorov pocit z ním počutej hudby na úkor kompozície a hudobnej formy. Tu sa skladby odvíjajú v ľahkom opare majestátnych kláves, ktoré sú popretkávané lúčmi saxofónových sól a nad tým všetkým občas trónia dva odlišné vokály, soulového Bilala, plný, eroticko-podmanivý a nenásilné deklamovanie rapera Mos Defa.
Z celkového zvuku nového materiálu je cítiť nesmierny optimizmus a ľahko pulzujúcu eufóriu, ktorá prechádza celým materiálom. Po jeho nedávnych trendoch písať post-bopový materiál je „Double Booked“ vyzretý a kompaktne rozťahaný koncertný album, na ktorom sa zo začiatku derú do popredia dlhšie akustické kompozície hrané len v triu, striedané s melodickými, experimentálnymi etudami, svedčiace o skladateľskej genialite a fantázii pre dokonalé melódie. Negatívom je, že je príliš spoznateľný, už od prvých tónov a nie je vidno žiadny, ale skoro žiadny pokrok, vo vlastnom umeleckom raste.
